Výchova skúškami

Takýto život a vplyv si od každého vyžaduje námahu, obetavosť a sebaovládanie. Mnohí sú vo svojom kresťanskom živote znechutení, lebo práve toto nepochopili. Tí, ktorí úprimne zasvätili svoje životy Božej službe, sú často prekvapení a sklamaní problémami, skúškami a ťažkosťami, s akými sa doteraz nestretli. Prosia o charakter podobný Kristovi a silu konať Božie dielo. Dostávajú sa však do okolností, ktoré akoby prebúdzali všetko zlo, čo je v nich. Ukážu sa nedostatky, o ktorých nemali ani potuchy. Pýtajú sa ako kedysi Izraelci: „Ak nás vedie Boh, prečo to všetko na nás dolieha?“CZ 337.5

Dolieha to na nich práve preto, že ich vedie Boh. Problémy a skúšky sú Božie výchovné metódy a podmienky úspechu. Ten, ktorý vidí do srdca, pozná charakter človeka lepšie, než on sám. Vie, že niektorí majú silu a schopnosti, ktoré, keby boli správne usmernené, mohli byť použité v jeho diele. Aby objavili nedostatky svojho charakteru, o ktorých ani nevedeli, privádza ich do rôznych situácií a okolností. Dáva im príležitosť napraviť ich a stať sa schopnými pre jeho službu. Aby boli očistení, často dopustí i plamene utrpenia. Skúšky svedčia o tom, že Pán Ježiš v nás vidí niečo vzácne a chce to rozvinúť. Keby v nás nevidel nič, čím by mohol osláviť svoje meno, nestrácal by s nami čas. Nehádže do svojej pece bezcenné kamene. Čistí len cennú rudu. Kováč dáva železo a oceľ do ohňa, aby zistil, o aký druh kovu ide. Pán dovolí, aby boli jeho vyvolení hodení do pece utrpenia, aby sa ukázala ich povaha a spôsobilosť pre Božie dielo.CZ 338.1

Hrnčiar vezme hlinu a formuje ju podľa toho, ako sám chce. Miesi ju a spracováva, trhá a opäť spája. Navlhčuje ju a potom suší. Chvíľu ju nechá stáť a ani sa jej nedotkne. Keď je dokonale poddajná, pokračuje v práci a formuje z nej nádobu. Dáva jej tvar. Na hrnčiarskom kruhu ju zdobí a leští. Suší ju na slnku a vypaľuje v peci. Teraz je to už nádoba vhodná na používanie. Tak túži veľký Majster formovať nás. Čím je hlina v rukách hrnčiara, tým máme byť my v jeho rukách. Nepokúšajme sa robiť prácu hrnčiara. Našou úlohou je dovoliť Majstrovi formovať nás.CZ 338.2

„Milovaní, nedivte sa ohňu utrpenia, ktorý na vás prišiel, aby vás skúšal, ako keby sa vám prihodilo niečo neslýchané, ale tou mierou, akou máte účasť na utrpeniach Kristových, sa radujte, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení jeho slávy.“ 1. Petra 4,12.13.CZ 339.1

Za plného denného svetla a neznámych zvukov nezaspieva vták v klietke pesničku, ktorú sa ho jeho pán snaží naučiť. Naučí sa z nej iba krátky úryvok, trilok, nie celú melódiu. Jeho majiteľ ale prikryje klietku a dá ju tam, kde vták nebude počuť nič iné, len tú pieseň. V tme skúša znova a znova dovtedy, kým sa celú nenaučí. Potom klietku odkryje. Vták bude spievať i za svetla. Tak Boh zaobchádza so svojimi deťmi. Chce nás naučiť pieseň života. Keď sa ju v tieni utrpenia naučíme, môžeme ju spievať kedykoľvek.CZ 339.2

Mnohí sú nespokojní. Snáď preto, že žijú v nepríjemnom prostredí. Možno musia konať obyčajnú prácu a myslia si, že by mohli zastávať zodpovednejšie postavenie. Často sa im zdá, že ich práca nie je správne ohodnotená a neprináša výsledky. Ich budúcnosť je neistá.CZ 339.3

Pamätajme si, že prácu, ktorú vykonávame, i keď sme si ju sami nevybrali, máme prijať ako prácu, ktorú nám určil Boh. Máme plniť povinnosti, ktoré nás čakajú, už či sú nám príjemné, alebo nie. „Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky ani poznania ani múdrosti.“ Kazateľ 9,10.CZ 339.4

Keby Pán chcel, aby sme zaniesli posolstvo do Ninive, nebude nás tam posielať tak rád ako do Joppy alebo Kafarnaumu. Vie, prečo nás posiela tam, kam boli nasmerované naše kroky. Práve na tom mieste môže byť niekto, kto potrebuje našu pomoc. Ten, ktorý poslal Filipa k etiópskemu eunuchovi, Petra k rímskemu stotníkovi a izraelské dievčatko k sýrskemu veliteľovi Námanovi, posiela dnes mužov, ženy i mladých ľudí ako svojich poslov k tým, ktorí potrebujú Božiu pomoc a vedenie.CZ 339.5