Ježiš pracoval usilovne a vytrvalo. Medzi ľuďmi nežil človek, ktorý by mal väčšiu zodpovednosť. Žiadny človek neniesol ťažšie bremeno utrpenia a hriechov sveta. Nikto iný nepracoval pre dobro iných tak horlivo a do úplného vyčerpania. Napriek tomu žil zdravo. Po telesnej i duchovnej stránke je Ježiš predstavovaný ako „bezchybný a nepoškvrnený“ obetný baránok. 1. Petra 1,19. Bol príkladom toho, čím sa podľa Božieho zámeru malo stať celé ľudstvo, keby rešpektovalo jeho zákony.CZ 29.2

Pri pohľade na Ježiša videli ľudia tvár naplnenú skutočným súcitom a rozhodnosťou. Zdalo sa, že je obklopený atmosférou duchovného života. Jeho správanie bolo láskavé a skromné. Pôsobila v ňom vnútorná sila, ktorú nemohol ukryť.CZ 29.3

Počas jeho verejného pôsobenia ho stále prenasledovali ľstiví a pokryteckí ľudia, ktorí usilovali o jeho život. Špehovia mu boli stále v pätách. Dávali pozor na jeho slová a hľadali v nich zámienku, ktorou by ho mohli obviniť. Najbystrejší a najvzdelanejší predstavitelia národa sa snažili poraziť ho v diskusiách. Nikdy sa im to však nepodarilo. Z miesta sporu museli odísť s pocitom hanby pred skromným Učiteľom z Galiley. Kristovo učenie bolo živé a malo moc, akú ľudia doteraz nepoznali. I jeho nepriatelia museli priznať, že „človek takto nikdy nehovoril“. Ján 7,46.CZ 29.4

Ježišovo detstvo, prežité v chudobe, nebolo poznačené zlozvykmi skazenej doby. Pracoval v tesárskej dielni pri hoblici, pomáhal doma pri každodenných povinnostiach, učil sa poslúchať a ťažko pracovať. Oddychoval v prírode. Tu získaval vedomosti, snažil sa pochopiť tajomstvá prírody a študoval Božie slovo. Chvíle najväčšej radosti a šťastia prežíval vtedy, keď mohol opustiť prostredie, v ktorom pracoval, a ísť do polí, na horské svahy, do tichých údolí a medzi stromy lesa a tam rozjímať a hovoriť s Bohom. Svitanie ho často zastihlo na nejakom tichom mieste ako premýšľa, študuje Písma alebo sa modlí. Spevom vítal prvé ranné lúče. Piesňami vďaky si krátil hodiny práce a prinášal nebeskú radosť unaveným a zmalomyseľneným.CZ 29.5

Počas svojho pôsobenia žil Ježiš prevažne v prírode. Chodil peši a učil pod šírym nebom. So svojimi učeníkmi často odchádzal z hluku miest do tichých polí, aby ich tam učil o jednoduchosti, viere a sebazapieraní. Na úbočí hory neďaleko Galilejského jazera povolal Ježiš pod korunami stromov dvanástich za apoštolov. Tam tiež predniesol svoju Reč na vrchu.CZ 30.1

Kristus rád zhromažďoval ľudí okolo seba pod modrou oblohou, na trávnatom svahu alebo na brehu jazera. Tu, uprostred prírody, ktorú sám stvoril, mohol pozornosť svojich poslucháčov obracať od umelého k prírodnému. Na príklade rastu a dozrievania v prírode vysvetľoval zásady svojho kráľovstva. Keď sa ľudia pozreli na vrchy, ktoré stvoril Boh, a dívali sa na nádherné diela jeho rúk, mohli získať vzácne lekcie Božej pravdy. Príroda a jej javy im v budúcnosti budú pripomínať naučenia božského Učiteľa. Myseľ ľudí sa tým povznesie a ich srdcia budú naplnené pokojom.CZ 30.2

Aby učeníci, ktorí ho na cestách sprevádzali, mohli navštíviť svoje domovy a odpočinúť si, Ježiš ich na krátky čas uvoľnil. Aj oni sa snažili odpútať ho od jeho práce, ale márne. Celý deň slúžil zástupom ľudí, ktorí prišli za ním. A potom večer alebo skoro ráno odchádzal do svätyne vrchov, kde sa rozprával so svojím Otcom.CZ 30.3

Stála práca, nepriateľstvo a spory s rabínmi pre ich falošné učenie ho neraz tak vyčerpali, že jeho matka a bratia, dokonca i jeho učeníci sa obávali o jeho život. Keď sa však vrátil po hodinách modlitieb, ktorými končil pracovný deň, jeho tvár vyžarovala pokoj, novú silu a moc. Zdalo sa, že celá jeho bytosť je tým preniknutá. Po hodinách, ktoré strávil sám s Bohom, prichádzal ráno čo ráno, aby ľuďom prinášal svetlo nebies.CZ 31.1

Päť malých jačmenných chlebov nasýti veľké množstvo ľudí

„Trochu si odpočiňte“