2. kapitola — Dni služby

V rybárovom dome v Kafarnaume ležala Petrova svokra s vysokou horúčkou. „Prosili ho za ňu.“ Lukáš 4,38. Ježiš „sa dotkol jej ruky a horúčka ju opustila.“ Matúš 8,15. Vstala a obsluhovala Spasiteľa i jeho učeníkov. Lukáš 4,38; Marek 1,30; Matúš 8,15.CZ 16.1

Správa o uzdravení sa rýchlo rozšírila. Tento zázrak Ježiš urobil v sobotu. Ľudia mali strach pred rabínmi a preto sa neodvážili prísť za ním, kým slnko nezapadne. Až potom začali obyvatelia celého mesta i okolia prichádzať k jednoduchému domu, kde sa Ježiš uchýlil. Chorých k nemu prinášali na nosidlách. Ďalší prichádzali k Spasiteľovi s barlami, alebo im pomáhali ich priatelia.CZ 16.2

Prichádzali znovu a znovu, pretože nikto nevedel, či tento veľký Lekár zostane medzi nimi ešte do nasledujúceho dňa. Takýto deň mesto Kafarnaum ešte nezažilo. Zo všetkých strán sa ozývali výkriky radosti z uzdravenia.CZ 16.3

Kým nepomohol poslednému trpiacemu, Ježiš uzdravoval. Bola hlboká noc, keď zástupy odišli. V Šimonovom dome zavládol pokoj a ticho. Dlhý a vyčerpávajúci deň sa skončil. Ježiš odišiel odpočinúť si. Kým však mesto ešte spalo, „zavčasu nad ránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil“. Marek 1,35.CZ 16.4

Skoro ráno prišiel za Ježišom Peter so svojimi priateľmi. Oznámili mu, že obyvatelia Kafarnauma ho už hľadajú. Ježišova odpoveď ich však prekvapila: „Aj iným mestám musím hlásať kráľovstvo Božie, lebo na to som poslaný.“ Lukáš 4,43.CZ 16.5

Kafarnaum zachvátilo vzrušenie. Hrozilo nebezpečenstvo, že ľudia stratia zo zreteľa hlavný zmysel Kristovho poslania. Ježiš nechcel upútať pozornosť ľudí len ako ten, kto robí zázraky a uzdravuje telesné nemoci. Túžil po tom, aby ľudia šli za ním ako za svojím Spasiteľom. Ľudia by boli radi uverili, že prišiel ako kráľ založiť pozemské kráľovstvo. Ježiš však chcel upriamiť ich myšlienky od vecí pozemských k duchovným. Iba pozemský úspech by sa mohol stať prekážkou v uskutočnení jeho diela.CZ 16.6

Obdiv ľahkovážneho zástupu sa ho nepríjemne dotýkal. Ježiš nikdy nepresadzoval sám seba. Pocty, ktoré svet preukazuje tým, ktorí majú majetok, postavenie alebo nadanie, mu boli cudzie. Ježiš nepoužíval žiadne prostriedky, ktoré používajú ľudia, aby získali oddanosť a úctu druhých. Stáročia pred jeho narodením prorok o ňom napísal: „Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdové právo verne prinášať bude.“ Izaiáš 42,2-3.CZ 17.1

Úzkostlivým vykonávaním obradov, honosnou bohoslužbou a svojou dobročinnosťou chceli farizeji ukázať, že sa líšia od ostatných. Aby dokázali svoju horlivosť, stalo sa náboženstvo pravidelnou témou ich rozhovorov. Hádky medzi rozdielnymi náboženskými stranami boli hlučné a dlhotrvajúce. Počuť na ulici hádku nahnevaných zákonníkov nebolo nič nezvyčajné.CZ 17.2

Ježiš však žil a konal úplne inak. Nemal záľubu v hlučných debatách a honosných obradoch. Nesnažil sa získať obdiv ľudí. Kristus žil v úzkom spojení so svojím Otcom, ktorý sa mohol zjaviť v charaktere svojho Syna. A práve na to chcel Ježiš upriamiť pozornosť ľudí.CZ 17.3

„Slnko spravodlivosti“ neosvietilo svet v plnej nádhere, aby svojou slávou oslnilo ľudí. O Kristovi je napísané: „Jeho príchod je istý ako ranná zora.“ Hozeáš 6,3. Slnko vychádza postupne a ticho, zaháňa tmu a prebúdza svet k životu. Podobne vychádza i „slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami“. Malachiáš 3,20.CZ 17.4

„Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.“ Izaiáš 42,1.CZ 17.5

„Lebo si bol pevnosťou slabému, pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom a clonou pred horúčavou.“ Izaiáš 25,4.CZ 18.1

„Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, on dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia vo tme.“ Izaiáš 42,5-7.CZ 18.2

„Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré neznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím a nenechám ich len tak.“ Izaiáš 42,16.CZ 18.3

„Spievajte Hospodinu novú pieseň, jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho naplňuje, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich. Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédar! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinu, nech hlásajú jeho chválu na ostrovoch.“ Izaiáš 42,10-12.CZ 18.4

„Plesajte, nebesá, lebo Hospodin to učinil, jasajte, hlbiny zeme! Prepuknite v plesanie, vrchy, les i všetky stromy v ňom, lebo Hospodin vykúpil Jákoba a oslávil sa v Izraeli.“ Izaiáš 44,23.CZ 18.5