„Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda... Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ 2. Mojžišova 3,5.6.CZ 312.1

„Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháranu. Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste.CZ 312.2

Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril:CZ 312.3

Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov, zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom... Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, dokiaľ nesplním, čo som ti zasľúbil.CZ 312.4

Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste a ja som o tom nevedel. Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána.“ 1. Mojžišova 28,10-17.CZ 312.5

Vo svätyni na púšti a v chráme, symboloch Božieho prebývania medzi ľuďmi, bolo jedno oddelenie zasvätené Božej prítomnosti. Žiadna ľudská ruka, okrem jedinej, sa nesmela dotknúť opony, do ktorej bola vtkaná podoba cherubínov. Nadvihnúť ju a vstúpiť bez príkazu do svätého tajomstva svätyne svätých znamenalo smrť. Nad zľutovnicou prebývala sláva Svätého, na ktorú nemôže smrteľník hľadieť tak, aby to prežil. Jeden deň v roku, ktorý bol určený na službu vo svätyni svätých, vstúpil veľkňaz s bázňou do Božej prítomnosti. Dym kadidla zakrýval pritom slávu pred jeho zrakom. V chrámových nádvoriach sa všetko utíšilo. Ani jeden kňaz nevykonával službu pri oltári. Zástupy veriacich sa sklonili v tichej úcte a prosili o Božiu milosť.CZ 312.6

„Toto sa im stalo ako predobraz a nám, ktorých zastihol koniec vekov, to bolo napísané ako napomenutie.“ 1. Korinťanom 10,11.CZ 313.1

„Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním celá zem!“ Habakuk 2,20.CZ 313.2

„Hospodin kraľuje! Trasú sa národy. Tróni nad cherubmi. Chveje sa zem. Hospodin na Sione je veľký, nad všetky národy vyvýšený. Nech tvoje meno chvália, veľké a úžasné, lebo je sväté!“ Žalm 99,1-3.CZ 313.3

„Hospodinov trón je na nebesiach, jeho oči hľadia, jeho pohľad skúma ľudí.“ Žalm 11,4.CZ 313.4

„...zo svojej vznešenej svätyne... Hospodin pohliadol z neba na zem.“ Žalm 102,20.CZ 313.5

„Z miesta, kde tróni, pozoruje všetkých obyvateľov zeme. Ten, ktorý každému zvlášť stvárnil srdce, všíma si všetky ich skutky.“ Žalm 33,14.15.CZ 313.6

„Nech sa celá zem bojí Hospodina, nech sa ho obávajú všetci obyvatelia sveta.“ Žalm 33,8.CZ 313.7

Človek sám nemôže nájsť Boha. Nikto nesmie opovážlivo poodhrnúť závoj, ktorý zakrýva Božiu slávu. „Aké sú nevyskúmateľné jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty!“ Rimanom 11,33. To, že jeho moc je skrytá, je dôkazom jeho milosti. Odhrnúť závoj, ktorý zakrýva Božiu prítomnosť, znamená smrť. Myseľ žiadneho smrteľníka nemôže preniknúť do tajomstva, kde prebýva a pôsobí Všemohúci. Pochopiť môžeme len to, čo nám on sám pokladá za vhodné odhaliť. Rozum musí uznať vyššiu autoritu. Srdce i rozum sa musia skloniť pred veľkým JA SOM.CZ 313.8

Varovanie pred opovážlivosťou

37. kapitola — Dobré a zlé vplyvy vo výchove