„Zjavil svoju slávu a jeho učeníci v neho uverili“

Ján Krstiteľ so sklamaním a nepokojom uvažoval v Herodesovom väzení o Spasiteľovej službe. Poslal preto k Ježišovi dvoch zo svojich učeníkov s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Matúš 11,3.CZ 18.6

Spasiteľ neodpovedal na ich otázku hneď. Mlčal a učeníci stáli pred ním v údive. Potom videli, ako k nemu prichádzajú chorí. Hlas veľkého Lekára prenikal cez hluché uši. Slovo a dotyk jeho ruky otvárali oči slepých, aby mohli vidieť svetlo dňa, krásu prírody, svojich priateľov a tvár Vykupiteľa. Jeho hlas zasiahol sluch zomierajúcich, ktorí vstali zdraví a silní. Posadnutí uposlúchli jeho slovo. Zúrivosť ich opustila a začali velebiť Spasiteľa. Chudobní roľníci a robotníci, ktorých rabíni považovali za nečistých, sa zhromaždili vôkol neho a Ježiš im hovoril slová večného života.CZ 19.1

Deň sa pomaly končil. Jánovi učeníci všetko pozorovali. Nakoniec ich Ježiš zavolal k sebe a prikázal im, aby šli a porozprávali Jánovi, čo videli a počuli. Potom dodal: „Blahoslavený je, kto sa nepohoršuje na mne.“ Matúš 11,6. Učeníci posolstvo odovzdali a Jánovi to stačilo.CZ 19.2

Pripomenul si proroctvo o Mesiášovi: „Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a... potešiť všetkých smútiacich.“ Izaiáš 61,1-2. Zasľúbeným Mesiášom bol Ježiš z Nazareta, ktorého služba potrebám trpiaceho ľudstva bola dôkazom jeho božstva. Znížil sa na úroveň človeka a tým ukázal svoju slávu.CZ 19.3

Kristove činy dosvedčovali, že je Mesiáš. Ale nielen to. Ukázali tiež, ako bude založené jeho kráľovstvo. Pán predstavil Jánovi tú istú pravdu, ako kedysi Eliášovi na púšti, keď sa „strhol obrovský drsný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin. Po zemetrasení oheň, ale Hospodin nebol v ohni, po ohni zašumel tichý šelest“. 1. Kráľov 19,11-12. Boh prehovoril ku prorokovi jemným hlasom. Podobne mal svoje dielo konať aj Ježiš. Nemal búrať tróny a rozvracať kráľovstvá, pôsobiť vonkajšou nádherou a honosnosťou. Srdcia ľudí mali byť oslovené životom plným milosrdenstva a sebaobetovania.CZ 19.4

Kráľovstvo Božie nie je sprevádzané vonkajšou slávou. Prichádza nenápadne vplyvom Božieho slova, vnútorným pôsobením Ducha Božieho a prostredníctvom spoločenstva s Kristom. Charakter človeka, ktorý odráža dokonalosť Kristovho charakteru, je najväčším prejavom moci Božieho kráľovstva.CZ 20.1

Kristovi nasledovníci majú byť svetlom sveta. Boh im však neprikazuje, aby svietili vlastným svetlom. Nechce, aby namyslene vystavovali na obdiv svoju dobrotu, ale aby sa stotožnili so zásadami neba. Keď sa stretnú s inými ľuďmi, budú vyžarovať Božie svetlo, ktoré je v nich. Ich neochvejná vernosť bude svetlom pre okolie.CZ 20.2

Pre pokrok Božieho diela nie je nutné bohatstvo, vysoké postavenie, nákladné zariadenie, pompézna architektúra a prepychový nábytok. Podstatné nie sú ani úspechy, ktoré vzbudzujú obdiv ľudí a lichotia samoľúbosti. Nádhera, na akej si zakladá svet, nemá v Božích očiach žiadnu cenu. Boh si cení hodnoty neviditeľné a večné viac než viditeľné a dočasné, ktoré majú cenu iba vtedy, ak nám približujú neviditeľné a večné. Ani unikátne diela umenia nemôžeme porovnávať s krásou povahy, ktorú v človeku vytvára Duch svätý.CZ 20.3

Keď Boh dal svetu svojho Syna, obdaroval ľudstvo nepominuteľným bohatstvom. V porovnaní s ním sú všetky poklady, ktoré ľudstvo od počiatku sveta nazhromaždilo, ničím. Kristus prišiel na tento svet, aby ľuďom predstavil veľkosť Božej lásky. To je Boží poklad, ktorý môžeme prostredníctvom Krista získať, zjavovať a šíriť.CZ 20.4

Účinnosť ľudského úsilia v Božom diele je závislá od toho, ako je človek odovzdaný Ježišovi Kristovi a ako Kristova milosť premenila jeho život. Svet má vidieť, že sme iní, pretože nám Boh dal svoju pečať a zjavuje v nás svoj charakter lásky. Náš Vykupiteľ nám daruje svoju spravodlivosť.CZ 20.5

Boh nepovoláva ľudí do svojej služby na základe bohatstva, vzdelania alebo výrečnosti. Pýta sa: „Sú natoľko pokorní, že sa nechajú mnou viesť? Môžem im zveriť svoje posolstvo? Budú ma správne predstavovať?“CZ 21.1

Do akej miery môže Boh naplniť človeka svojím Duchom, do tej miery ho môže použiť vo svojom diele. Prijme len takú službu, v ktorej sa odrážajú rysy jeho charakteru. Kristových nasledovníkov má svet poznať podľa toho, že stelesňujú Božie večné princípy.CZ 21.2