Pri stvorení bola práca určená na to, aby sa človeku stala požehnaním. Predstavovala rozvoj, silu a šťastie. Kliatbou hriechu sa však okolnosti na zemi zmenili, a tým sa zmenili aj podmienky práce. Hoci sa s ňou teraz spája úzkosť, únava a bolesť, stále zostáva zdrojom šťastia a rozvoja a ochranou pred pokušením. Svojou disciplínou brzdí naše pôžitkárstvo a podporuje usilovnosť, čistotu a pevnosť. Tak sa stáva súčasťou Božieho plánu na naše vyzdravenie z pádu.VYCH 185.3

Mládež by sme mali viesť k tomu, aby si uvedomovala dôstojnosť práce. Poukážme im na to, že aj Boh ustavične pracuje. Všetko v prírode koná svoje pridelené dielo, a tak aj my musíme byť aktívni, aby sme splnili naše poslanie.VYCH 185.4

Vo svojej práci musíme byť Božími spolupracovníkmi. Boh nám dáva zem i jej poklady, no my sami ich musíme upraviť pre našu potrebu a úžitok. On spôsobuje rast stromov, nás však sýtia ich plody a osviežujú ich tiene. On ukryl v zemi zlato a striebro, železo a uhlie, my však musíme vynaložiť úsilie na ich dobývanie.VYCH 185.5

Vysvetlite, že Boh síce všetko stvoril a stále to aj udržuje, ale pritom nás vybavil mocou, ktorá nie je celkom odlišná od tej jeho. Bolo nám dané po určitý stupeň ovládať prírodné sily. Ako Boh povolal zem v jej nádhere z chaosu, tak aj my môžeme priviesť poriadok a krásu zo zmätku. A hoci sú teraz všetky veci nakazené zlom, predsa vo svojom dokončenom diele cítime radosť podobnú tej, keď hľadiac na peknú zem, Boh vyriekol svoje „veľmi dobré“.VYCH 185.6

Najblahodarnejšie cvičenie pre mládež spočíva v nejakom užitočnom zamestnaní. Malé dieťa nachádza svoje rozptýlenie i rozvoj v hrách a tie by mali byť také, aby podporovali nielen jeho telesný, ale aj duševný a duchovný rast. Keď postupne nadobúda viac sily a inteligencie, nachádza svoje najväčšie potešenie v takom úsilí, ktoré je užitočné. Všetko, čo učí ruky byť na osoh, čo vedie mladých, aby niesli svoj podiel na životných bremenách, je tou najúčinnejšou podporou dozrievania mysle a charakteru.VYCH 186.1

Mládež potrebuje poučenie o tom, že život znamená vážnu prácu, zodpovednosť a starostlivosť. Mladí ľudia musia mať prípravu, ktorá z nich urobí mužov a ženy odhodlaných a schopných prakticky sa vysporiadať s mimoriadnymi situáciami. Majú sa naučiť, že disciplinovanosť, systematickosť a dobrá organizácia práce sú dôležité nielen ako ochrana pred životnými zvratmi, ale aj ako podpora celkového rozvoja.VYCH 186.2

Napriek všetkému, čo sa o dôstojnosti práce povedalo a napísalo, prevláda pocit, že fyzická práca ponižuje. Mladí ľudia sa úzkostlivo snažia stať učiteľmi, úradníkmi, obchodníkmi, lekármi a právnikmi alebo dosiahnuť nejaké iné postavenie, ktoré si nevyžaduje telesnú námahu. Mladé ženy sa vyhýbajú domácim prácam a hľadajú vzdelanie v iných smeroch. Všetci títo sa musia naučiť, že statočná práca neponižuje žiadneho muža ani ženu. Ponížiť môže akurát záhaľčivosť a sebecká závislosť. Záhaľčivosť podporuje samoľúbosť a výsledkom je prázdny a neplodný život – úrodná pôda na rast každého druhu zla. „Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha. Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie.“ Židom 6,7.8.VYCH 186.3

Mnohé odvetvia vzdelávania, ktoré zaberajú študentov čas, nie sú pre jeho rozvoj a šťastie dôležité, zato je pre každého mladého človeka nevyhnutné, aby bol dôkladne oboznámený s každodennými povinnosťami. Mladá žena môže disponovať znalosťami francúzštiny či algebry, ba i hrať na klavíri, musí však zvládať mnohé povinnosti vzťahujúce sa na vedenie domácnosti.VYCH 186.4

Pre zdravie a šťastie celej rodiny nie je nič dôležitejšie ako šikovnosť a rozumnosť ženy – manželky a matky. Zle pripraveným, neplnohodnotným jedlom môže brániť, ba dokonca ničiť nielen zdatnosť dospelých, ale aj zdravý vývoj detí. Naopak, poskytovaním chutného jedla prispôsobeného potrebám tela môže vykonať veľmi veľa v správnom smere.VYCH 187.1

Keďže na udržiavaní domácnosti sa podieľajú muži i ženy, mali by aj chlapci získať poznatky o domácich povinnostiach. Ustlať posteľ a upratať izbu, umyť riad, pripraviť jedlo, oprať a opraviť si oblečenie, to je tréning, ktorý žiadnemu chlapcovi neuberie na mužnosti, ale urobí ho šťastnejším a užitočnejším....VYCH 187.2

Nech sa deti a mládež naučia z Biblie, ako si Boh ctí usilovnosť človeka, ktorý denne pracuje. Nech si prečítajú o „synoch prorokov“, (2. Kráľov 6,1-7) študentoch, ktorí si sami stavali svoju školu a pre ktorých bol urobený zázrak, aby sa zabránilo strate požičanej sekery. Nech si čítajú o tesárovi Ježišovi či výrobcovi stanov Pavlovi, ktorí svoju najvyššiu ľudskú i božskú službu spojili s namáhavým remeslom. Nech si čítajú o chlapcovi, ktorého päť bochníčkov Spasiteľ použil pri svojom úžasnom zázraku na nasýtenie zástupu; o Tabite, krajčírke povolanej späť zo smrti, aby mohla pokračovať vo výrobe odevov pre chudobných, o múdrej žene opísanej v Prísloviach, ktorá „dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky“; ktorá „rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám“; ktorá „vinicu vysádza“ a „zosilňuje svoje ramená“; ktorá „kde bedár, tam svoju ruku otvára, a k chudákovi ruky vystiera“; ktorá „sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého.“Príslovia 31,13.15; 31,16.17.20.27.VYCH 187.3

O takej Boh hovorí: „Chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána. Dožičte jej z ovocia jej rúk a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!“ Príslovia 31,30.31.VYCH 188.1

Základy remeselníckej zručnosti by malo dieťa dostať doma. Ani v školách by nemalo chýbať technické vybavenie na takýto výcvik. Čiastočne by nahradil i telocvičňu a navyše by pomáhal upevňovať disciplínu.VYCH 188.2

Táto problematika si zasluhuje oveľa viac pozornosti, než sa jej doteraz dostávalo, lebo práca má mať svoj presný cieľ a má byť dôkladná. Každý človek potrebuje istú znalosť rôznych odborov, ale je nevyhnutné, aby aspoň v jednom vynikal. Po skončení školy by mal každý mladý človek natoľko ovládať nejaké remeslo alebo zamestnanie, aby mu v prípade potreby mohlo poslúžiť ako jeho živobytie.VYCH 188.3

Mnohí z našich chlapcov by takto boli uchránení od pouličného života a krčiem. Ak však bude mládež privyknutá usilovnosti a zručná v užitočnej a plodnej práci, trúfne si spochybniť jej hodnotu pre spoločnosť a národ?VYCH 188.4

Žiaden smer manuálneho výcviku nemá väčšiu hodnotu ako pôdohospodárstvo. Mali by sme vynaložiť väčšie úsilie na podnietenie a prebudenie záujmu o pôdohospodárske činnosti. Učitelia nech sústredia pozornosť žiakov na to, čo o pôdohospodárstve hovorí Biblia: že to bol Boží plán pre človeka, aby obrábal zem, že prvému človeku, vládcovi celej zeme, bola daná záhrada, o ktorú sa mal starať, a že pre mnohých najväčších mužov sveta bolo obrábanie zeme skutočnou cťou. Poukážte na príležitosti, ktoré takýto život ponúka. Múdry muž hovorí: „Pole slúži samotnému kráľovi.“ Kazateľ 5,9 ROH; Kazateľ 5,8 ECAV. O človeku, ktorý obrába pôdu, Biblia vyhlasuje: „Tak ho učí, čo je správne, a poúča ho jeho Boh.“ Izaiáš 28,26. A tiež: „Kto pestuje figovník, bude jesť z neho ovocie.“ Príslovia 27,18. Ten, kto si na svoje živobytie zarába pôdohospodárstvom, uniká pokušeniam a teší sa mnohým prednostiam a požehnaniam, ktoré sú odopreté tým, čo pracujú vo veľkomestách. V dnešnej epoche mamutích koncernov a obchodnej konkurencie sa len málo ľudí môže skutočne tešiť z takej nezávislosti a z takej istoty spravodlivej odmeny za svoju prácu ako tí, čo obrábajú pôdu.VYCH 188.5

Pri štúdiu pôdohospodárstva poskytnime študentom nielen teóriu, ale aj prax. Učitelia nech sa zapájajú do práce študentov a ukážu im, aké výsledky možno dosiahnuť odborným a múdrym úsilím. Len tak sa im podarí vzbudiť skutočný záujem a ctižiadosť konať túto prácu čo najlepšie. Takáto ctižiadosť spolu s posilňujúcim účinkom pohybu, slnka a čistého vzduchu prebudí lásku k pôdohospodárskej práci, ktorá bude pre mnohých mladých ľudí rozhodujúcou pri výbere ich povolania.VYCH 189.1

Naše školy by tak mohli účinne pomôcť aj pri umiestňovaní množstva nezamestnaných. Tisíce ľudí by mohli získať obživu šťastným, zdravým a nezávislým spôsobom, ak by ich naučili šikovnej a usilovnej práci pri obrábaní pôdy.VYCH 189.2

Úžitok z manuálnej zručnosti budú mať aj duševne pracujúci. Človek môže mať brilantné myslenie, môže vykonávať povolanie, ktoré si sám vybral, a predsa nemusí byť dobrým odborníkom. Vzdelanie, ktoré bolo získané prevažne z kníh, vedie k povrchnému mysleniu. Manuálna práca rozvíja vnímavosť a nezávislé myslenie a keď sa správne vykonáva, vedie k rozvoju praktickej múdrosti, ktorú nazývame zdravý rozum. Rozvíja schopnosť plánovania a konania, posilňuje odvahu a vytrvalosť a prispieva k nadobudnutiu ohľaduplnosti a súdnosti. (Čiastočne krátené.)VYCH 189.3

Kazateľ, misionár i učiteľ zistia, že ich vplyv na ľudí vzrastie, keď sa potvrdí, že im nie sú cudzie praktické povinnosti každodenného života. Úspech, ba aj samotný život misionára často závisia od jeho praktických znalostí. Vedieť pripraviť jedlo, zvládnuť nehody a mimoriadne situácie, liečiť chorých, postaviť dom alebo modlitebňu ak je treba, to všetko rozhoduje o úspechu alebo zlyhaní jeho celoživotného diela.VYCH 189.4

Pri nadobúdaní vzdelania by nejeden študent získal ten najcennejší výcvik, keby sa sám živil. Namiesto robenia dlhov alebo závislosti od rodičov nech sú mladí muži a ženy radšej závislí sami od seba. Naučia sa tak poznať cenu peňazí, hodnotu času, sily a príležitostí a budú v oveľa menšom pokušení hovieť záhaľčivým a rozhadzovačným návykom. Hospodárnosť, usilovnosť, sebazaprenie, praktické obchodné skúsenosti, stálosť zámeru, ktoré si takto osvoja, sa ukážu byť najcennejšími prvkami ich výbavy do života.VYCH 190.1

Mladí ľudia by si mali vryť hlboko do pamätí, že vzdelanie nie je na to, aby sa mohli vyhýbať ťažkým bremenám a nepríjemným životným úlohám, ale že jeho účelom je uľahčiť im prácu, keď si osvoja lepšie metódy a vyššie ciele. Naučme ich, že pravým zmyslom života nie je získať čo najviac pre seba, ale ctiť si svojho Tvorcu tým, že si konáme svoj diel práce sveta a pomáhame slabším a neznalejším.VYCH 190.2

Hlavným dôvodom takmer pohŕdavého pohľadu na fyzickú prácu je bezmyšlienkovitý spôsob, ktorým sa často vykonáva. Vykonáva sa z nevyhnutnosti, nie zo slobodnej voľby. Robotník nemá úctu sám k sebe, a tak si nezískava ani úctu iných. Výcvik zručnosti by mal napraviť tento omyl. Mal by vytvoriť návyk presnosti a dôkladnosti. Žiaci by sa mali naučiť hospodáriť s časom a s každým pohybom. Mali by si osvojiť nielen tie najlepšie metódy, ale ale aj úsilie ustavične sa zlepšovať. Ich cieľom by malo byť konať svoju prácu tak dokonale, ako to len ľudský mozog a ruky umožňujú.VYCH 190.3

Takýto výcvik urobí z mládeže nie otrokov, ale majstrov svojej práce. Kto považuje prácu len za drinu a venuje sa jej so samoľúbym nezáujmom, zistí, že je to naozaj bremeno. Tí však, ktorí aj v tej najskromnejšej práci vidia hlbokú a múdru filozofiu, nájdu v nej pravú vznešenosť a krásu a budú sa tešiť z toho, že ju môžu verne a svedomito vykonávať.VYCH 191.1

23. kapitola — Rekreovanie

Budovanie charakteru