„Ten, kto je bez úhony a činí spravodlivosť a pravdu vraví zo srdca; ... kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu...“ „...odmieta násilný zisk, potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku... oči zatvára, aby zlo nevidel: Ten bude bývať na výsostiach... dostane chleba a voda sa mu neminie. Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči, uvidia rozsiahlu krajinu.“ Žalm 15,2-4; Izaiáš 33,15-17.VYCH 122.1

Boh vo svojom Slove podáva obraz prosperujúceho muža, ktorého život bol úspechom a ktorého si nebesia i zem s radosťou ctili. O jeho skúsenostiach sám Jób hovorí: „Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan, keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa, keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom. Keď k bráne mesta som sa vtedy poberal a na námestí som svoj stolec mal, zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili. Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali. Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol. To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo. Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež. Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca. Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom. Veď sťa oči bol som vtedy slepému a sťaby nohy pre kuľhavého. Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.“ „Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.“ „Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali. Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali. Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili. Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali. Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.“ Job 29,4-16; 31,32; 29,21-25.VYCH 122.2

„Jahveho požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.“ Príslovia 10,22.VYCH 123.1

„U mňa je bohatstvo a česť,“ vyhlasuje Múdrosť, „trvalá zámožnosť a blahobyt.“ Príslovia 8,18.VYCH 123.2

Biblia poukazuje aj na následky odklonu od správnych princípov v našom konaní voči Bohu a voči sebe navzájom. Tým, ktorým zveril svoje dary, no ktorí nedbajú na jeho požiadavky, hovorí: „Všimnite si, ako sa vám vodí! Siali ste veľa, málo ste zvážali; keď ste jedli, nenasýtili ste sa; keď ste pili, nenapojili ste sa; obliekaním ste sa nezohriali a kto robil za mzdu, dával mzdu do deravého vrecka... Hľadel si za množstvom, a bolo z toho málo; doviezli ste to domov, a odfúkol som to.“ „Išli ste k hŕbe o dvadsiatich mericiach a bolo toho desať; išli ste k lisu načerpať päťdesiat mier a bolo toho dvadsať.“ „Prečo? – hovorí Jahve zástupov. Pre môj dom, ktorý je pustý.“ „Môže človek ukracovať Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa však: V čomže ťa ukracujeme? V desiatku a poplatkoch.“ „Preto sa nad vami zavrelo nebo, že niet rosy a zem nevydala úrodu.“ Haggeus 1,5-9; 2,16; Malachiáš 3,8; Haggeus 1,10.VYCH 123.3

„Pretože šliapete po maličkom... postavili ste domy z kresaného kameňa, ale bývať v nich nebudete, vysadili ste rozkošné vinice, ale víno z nich piť nebudete.“ „Pán zo-šle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať.“ „Tvoji synovia a tvoje dcéry sa dostanú ako korisť cudziemu národu; tvoje oči budú na to hľadieť, od stáleho žiaľu budeš hynúť, ale nič proti tomu nezmôžeš.“ Ámos 5,11; 5. Mojžišova 28,20.32.VYCH 123.4

„Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo, v polovici svojich dní ho opustí a na konci bude ako hlupák.“ Jeremiáš 17,11.VYCH 123.5

Účty každého obchodu porovnávajú neviditeľní znalci, sprostredkovatelia toho, ktorý nikdy nerobí kompromisy s nespravodlivosťou, nikdy neprehliada zlo a nikdy nepoľavuje neprávosti.VYCH 123.6

„Ak vidíš, že chudobný trpí útlak, a ozbíjanie vládne namiesto práva a spravodlivosti v meste – nečuduj sa nijako takej veci! Lebo vyšší dohliada na vysokopostaveného a zasa nad nimi sú ustanovení vyšší páni.“ „Nieto veru tône, nieto temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.“ Kazateľ 5,8 ROH; Kazateľ 5,7 ECAV; Job 34,22.VYCH 124.1

„Ústa dvíhajú proti nebu... Vravia si: Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“ „Toto páchaš,“ hovorí Boh, „a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.“ Žalm 73,9-11; 50,21.VYCH 124.2

„A znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, letel zvitok... Toto je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Lebo každý zlodej, ako je to na ňom na jednej strane, bude odstránený; a každý, kto prisahá, ako je to na ňom na druhej strane, bude odstránený. Vyvediem ju – hovorí Pán zástupov – a pôjde do domu zlodeja a do domu toho, čo krivo prisahá v mojom mene, usadí sa v jeho dome a zničí ho, i jeho trámy a jeho kamene.“ Zachariáš 5,1-4.VYCH 124.3

Boží zákon vynáša nad každým, kto koná zlo, svoj rozsudok. Možno týmto hlasom pohŕdať, možno sa snažiť prehlušiť jeho varovanie, ale všetko márne. Ide s nami, dáva sa počuť a oberá nás o pokoj. Ak naň nedbáme, prenasleduje nás až do hrobu. Pri súde svedčí proti nám. Nakoniec strávi dušu i telo neuhasiteľným ohňom.VYCH 124.4

„Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale svojej duši uškodí? Za čo vymení človek svoju dušu?“ Marek 8,36.37. Táto otázka si vyžaduje, aby ju zvážil každý rodič, učiteľ, študent – každá ľudská bytosť. Žiadny obchodný zámer, žiadny životný plán nie je dobrý a úplný, ak ráta len s krátkym časom tohto prítomného života a ak nerobí opatrenia pre nekončiacu budúcnosť. Naučme mladých ľudí, aby večnosť zahrnuli do svojich kalkulácií. Naučme ich, aby si vybrali tie zásady a vyhľadali tie statky, ktoré majú trvalú hodnotu, aby si pre seba ukladali „nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí“, aby si robili „priateľov z nespravodlivej mamony“, aby potom, čo sa pominie, mohli byť prijatí „do večných príbytkov“. Lukáš 12,33; 16,9.VYCH 124.5

Všetci, čo to robia, konajú to najlepšie pre život na tomto svete. Žiaden človek si nemôže uložiť v nebi poklad bez toho, aby nezistil, že si tým obohatil a zušľachtil aj svoj život na zemi.VYCH 125.1

„...pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život.“ 1. Timoteovi 4,8.VYCH 125.2

15. kapitola — Princípy a metódy obchodovania

16. kapitola — Biblické životopisy