Hodnota zdvorilosti sa nedoceňuje. Mnohým, ktorí sú v srdciach láskaví, chýbajú láskavé spôsoby. Mnohým, ktorí vzbudzujú úctu svojou úprimnosťou a poctivosťou, chýba srdečnosť. To marí ich vlastné šťastie a škodí ich službe druhým. Pre nedostatok uvážlivosti obetujú svojou nezdvorilosťou mnohé z najblaženejších a najužitočnejších životných skúseností.VYCH 207.2

Najmä rodičia a učitelia by mali pestovať pohodu a zdvorilosť. Všetci môžu mať radostný výzor, prívetivý hlas a zdvorilé spôsoby, ktoré sú prvkami moci. Radostné a žiarivé vystupovanie deti priťahuje. Keď im preukážete láskavosť a zdvorilosť, potom sa rovnako prejavia k vám i k sebe navzájom.VYCH 207.3

Pravej zdvorilosti sa nemožno naučiť len zachovávaním pravidiel etikety. Slušné správanie treba dodržiavať za všetkých okolností. Ak tým neporušujeme zásady, ohľaduplnosť k druhým vedie k zhode s prijatými zvyklosťami, ale pravá zdvorilosť nevyžaduje obetovať zásady konvenciám. Zavrhuje kastovníctvo, učí sebaúcte, úcte k dôstojnosti človeka, ohľaduplnosti ku každému členovi veľkého ľudského bratstva.VYCH 207.4

Existuje nebezpečenstvo, že preceníme hodnotu spôsobov aj formy a vzdelávaniu v tomto smere budeme venovať príliš veľa času. Život odhodlaného úsilia vyžaduje od každého mladého človeka aj pri tých najbežnejších životných povinnostiach tvrdú, často nepríjemnú prácu, ba i oveľa viac na uľahčenie bremena nevedomosti a biedy na svete, čo už necháva len málo priestoru pre konvencionalizmus.VYCH 207.5

Mnohí, čo kladú veľký dôraz na etiketu, prejavujú málo ohľadu ku všetkému, čo nedosahuje ich umelo vytvorený štandard. Toto je falošná výchova. Vytvára kritickú pýchu a úzku výlučnosť.VYCH 208.1

Podstatou pravej zdvorilosti je ohľaduplnosť k druhým. Základná a trvalá výchova je tá, ktorá šíri súcit a podporuje všeobecnú láskavosť. Takzvaná kultúra, ktorá nevedie mládež k tomu, aby bola úctivá k svojim rodičom, vážila si ich prednosti, znášala ich chyby a pomáhala ich potrebám, ktorá ju nerobí ohľaduplnou a láskavou, štedrou a ochotnou k mladším, starším a nešťastným a zároveň zdvorilou k všetkým, zlyhala na celej čiare.VYCH 208.2

Skutočné zušľachtenie myšlienok a spôsobov sa najlepšie osvojuje v škole božského Učiteľa. Jeho láska preniká srdce a dáva povahe tie šľachetné prvky, ktoré ju pretvárajú tak, že sa podobá jeho vlastnej povahe. Takáto výchova dáva dôstojnosť, láskavosť a vytvára zdvorilé spôsoby, ktoré nikdy nemožno porovnávať s povrchným pozlátkom módnej spoločnosti.VYCH 208.3

Biblia požaduje zdvorilosť a podáva mnoho príkladov nesebeckého ducha, láskavého pôvabu a príťažlivej letory, ktorá charakterizuje pravú zdvorilosť. Sú to len odrazy Kristovho charakteru. Všetky pravé láskavosti a zdvorilosti na svete, aj u tých, čo nevyznávajú jeho meno, sú od neho. On túži po tom, aby sa tieto črty dokonale odrážali v jeho deťoch a aby sa jeho krása zračila na každom z nás.VYCH 208.4

Najcennejšie, čo bolo kedy napísané o etike, je Spasiteľov vzácny príkaz, ktorý vyslovil Duch Svätý prostredníctvom apoštola Pavla. Tieto slová by mali byť zapísané do pamäti každej ľudskej bytosti, mladej či starej:VYCH 208.5

„Ako som vás ja miloval,
aby ste sa aj vy
tak vzájomne milovali..“
Ján 13,34.VYCH 208.6

„Láska je trpezlivá,
láska je dobrotivá,
nezávidí, láska sa nevypína
a nenadúva sa;
nie je neslušná,
nie je sebecká,
nerozčuľuje sa,
nezmýšľa zle,
neraduje sa z neprávostí,
ale teší sa s pravdou;
všetko znáša,
všetkému verí, všetkého sa nádeje, všetko pretrpí.
Láska nikdy neprestane..“
1. Korinťanom 13,4-8.VYCH 208.7

Inou cnosťou, ktorá by sa mala starostlivo pestovať, je úctivosť. Pravá úctivosť k Bohu je podnecovaná vedomím o jeho nekonečnej veľkosti a ustavičnej prítomnosti. Predstava Neviditeľného by sa mala hlboko vryť do srdca každého dieťaťa. Deťom by sa malo vysvetliť, aby hodinu a miesto modlitby a verejných bohoslužieb považovali za posvätné, pretože je tam prítomný Boh. A keď sa postojom i správaním prejavuje úcta, prehĺbi sa aj cítenie, ktoré ju podnietilo.VYCH 209.1

Mladým i starým by prospelo, keby skúmali, zamýšľali sa a opakovali si tie slová Svätého písma, ktoré ukazujú, ako by sme mali hľadieť na miesto, ktoré je poctené zvláštnou Božou prítomnosťou.VYCH 209.2

„Zobuj si z nôh obuv,“ prikázal Mojžišovi pri horiacom kre, „lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ 2. Mojžišova 3,5. Jákob, po tom, čo uzrel vo videní anjelov, zvolal: „Ozaj, Jahve je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!... Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“ 1. Mojžišova 28,16.17.VYCH 209.3

„Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!“ Habakuk 2,20.VYCH 209.4

„Veď Hospodin je veľký Boh,
nad všetkými božstvami veľký Kráľ...
Vojdite! Padnime
a klaňajme sa,
pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom!“VYCH 209.5

„Vedzte, že Hospodin
je Boh:
On učinil nás, Jeho sme,
Jeho ľud, ovce Jeho pastvy,
Vchádzajte s vďakou
do Jeho brán
a s chválospevom
do Jeho nádvoria;
ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu!.“
Žalm 95,3-6; 100,3.4.VYCH 209.6

Božiemu menu tiež treba prejavovať úctu. Nikdy by nemalo byť vyslovené ľahkovážne a bezdôvodne. Jeho častému a zbytočnému opakovaniu by sme sa mali vyhnúť aj v modlitbe. „Jeho meno je sväté a hrozné.“ Žalm 111,9. Keď ho vyslovujú anjeli, zahaľujú si pritom tváre. S akou úctivosťou by sme ho mali vyslovovať my, padlí a hriešni!VYCH 210.1

S úctou by sme mali zaobchádzať s Božím slovom. Úctu by sme mali prejavovať aj k vytlačenému zväzku, ktorý by sme nikdy nemali používať na bežné účely, alebo s ním zaobchádzať nepozorne. Písmo by nikdy nemalo byť citované žartom alebo prerozprávané tak, aby sa z neho stával nejaký vtipný výrok. „Každá reč Božia je prečistená,“ „jak striebro, pretavené v ohni, sedemráz prečistené.“ Príslovia 30,5; Žalm 12,7.VYCH 210.2

Predovšetkým však učte deti, že pravá úcta sa preukazuje poslušnosťou. Boh neprikázal nič také, čo by nebolo podstatne dôležité a žiaden prejav úcty mu nie je taký milý ako rešpektovanie toho, čo povedal.VYCH 210.3

Úctu treba preukazovať Božím predstaviteľom – kazateľom, učiteľom a rodičom, ktorí sú povolaní na to, aby hovorili a konali v jeho zastúpení. V úcte, ktorá sa prejavuje im, je uctievaný Boh.VYCH 210.4

A Boh zvlášť nariadil preukazovať nežnú úctu starým ľuďom. Hovorí: „Ozdobnou korunou sú šediny, nachodia ju na ceste spravodlivosti.“VYCH 210.5

Príslovia 16,31. Hovorí o bojoch a o získaných víťazstvách, o nesených bremenách a o zdolaných pokušeniach. Hovorí o unavených nohách, ktoré sa blížia k svojmu odpočinku a o miestach, ktoré sa čoskoro vyprázdnia. Pomôžte deťom, aby o tom popremýšľali, a ony potom uľahčia cestu starým ľuďom svojou zdvorilosťou a úctou a do svojich mladých životov vnesú pôvab a krásu, keď poslúchnu príkaz „pred šedivou hlavou vstaň a cti si staršiu osobu“. 3. Mojžišova 19,32.VYCH 210.6

Otcovia, matky a učitelia si musia viac vážiť zodpovednosť a česť, ktorú na nich Boh vložil tým, že ich dal deťom za predstaviteľov seba. Charakter prejavený v každodennom kontakte vyloží dieťaťu v dobrom alebo v zlom tieto Božie slová:VYCH 211.1

„Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.“ Žalm 103,13. „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť.“ Izaiáš 66,13.VYCH 211.2

Šťastné je to dieťa, v ktorom takéto slová prebúdzajú nežnosť, vďačnosť a dôveru, dieťa, ktorému nežnosť, spravodlivosť a zhovievavosť otca, matky a učiteľa objasnia Božiu lásku, spravodlivosť a zhovievavosť. Ten, kto dieťaťu alebo žiakovi poskytuje takýto dar, zveril mu poklad, ktorý je cennejší než všetky poklady vekov – poklad trvalý ako večnosť.VYCH 211.3

26. kapitola — Vyučovacie metódy

28. kapitola — Vzťah odievania k výchove