Siať vo viere

Medzi nesčíselnými poučeniami, ktoré nám poskytujú rôzne procesy rastu, sa tie najcennejšie nachádzajú v Spasiteľovom podobenstve o rastúcom semene.VYCH 105.1

„Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie, ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu: najprv byľ, potom klas a nakoniec plno zrna v klase.“ Marek 4,26-28.VYCH 105.2

Semeno má v sebe schopnosť vyklíčiť, ktorú doň vložil sám Boh, ale keby bolo ponechané samo na seba, veľmi rýchlo by ju stratilo. Pri zabezpečení rastu zrnka má aj človek svoju úlohu, no len po určitú hranicu. Musí sa spoliehať na toho, ktorý spojil sejbu a žatvu úžasnými ohnivkami svojej všemocnosti.VYCH 90.1

V semienku je život a v pôde sila, ale ak dňom i nocou nepôsobí nekonečná moc, semeno neprinesie žiaden úžitok. Musí ho zvlažiť dážď a slnko mu dodať teplo. Život, ktorý doň Stvoriteľ vložil, môže vyvolať len on sám. Každé semienko rastie a každá rastlina sa rozvíja Božou mocou.VYCH 90.2

„Semeno je Božie slovo.“ Lukáš 8,11. „Lebo ako zem plodí svoje rastliny a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse a chvále pred všetkými národmi.“ Izaiáš 61,11. Z prírodnej i duchovnej sejby od Boha pochádza moc, ktorá jediná môže vytvoriť život.VYCH 90.3

Práca rozsievača je založená na viere. Nechápe síce tajomstvá klíčenia a rastu, ale dôveruje činiteľom, ktorými Boh spôsobuje, že sa vegetácii darí. Rozosieva semená v očakávaní, že zožne mnohonásobne viac. Aj rodičia a učitelia majú pracovať v očakávaní úrody zo semienok, ktoré zasiali.VYCH 90.4

Dobré semienko môže nejaký čas ležať v srdci nepovšimnuté, ale keď sa raz Boží Duch dotkne duše, vyklíči a napokon prinesie ovocie. V našom životnom diele nikdy nevieme, či sa bude dariť tomuto, alebo tamtomu. Nechce sa od nás, aby sme túto otázku riešili. „Za rána rozsievaj svoje semeno a do večera nedaj svojej ruke spočinúť.“ Kazateľ 11,6. Veľká Božia zmluva vyhlasuje, že „kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva.“ 1. Mojžišova 8,22. V dôvere v toto zasľúbenie roľník orie a seje. Ani my by sme pri duchovnej sejbe nemali menej dôverovať jeho zasľúbeniu: „Tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.“ Izaiáš 55,11.VYCH 90.5

„Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú.“ Žalm 126,6.VYCH 91.1

Klíčenie semena predstavuje začiatok duchovného života a vývoj rastliny je obrazom vývoja charakteru. Život nemôže existovať bez rastu. Rastlina buď rastie, alebo hynie. Jej rast je tichý a nebadaný, predsa však ustavičný a tak je to aj s rastom charakteru. Náš život môže byť na každom svojom stupni rozvoja dokonalý a ak sa plní Boží zámer s nami, pokrok sa nezastaví.VYCH 91.2

Rastlina rastie, lebo prijíma to, čo jej Boh poskytuje na udržanie života, a duchovný rast sa dosahuje našou spoluprácou s božskými prostriedkami. Máme sa zakoreňovať v Kristovi, ako sa v pôde zakoreňuje rastlinka a ako prijíma slnko, rosu a dážď, máme aj my prijímať Svätého Ducha. Ak sú naše srdcia zakotvené v Kristovi, príde k nám „ako včasný dážď i ako dážď neskorý na zem“. Hozeáš 6,3. Vyjde nad nami ako Slnko spravodlivosti, „ktoré má na krídlach uzdravenie“. Malachiáš 4,2 (ROH); Malachiáš 3,20 (ECAV). Budeme „prekvitať ako ľalia“ a „rozkvitneme ako vinič“. Hozeáš 14,5.7 (ROH); Hozeáš 14,6.8(ECAV).VYCH 91.3

Pšenica rozvíja „najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase“. Marek 4,28. Cieľom roľníka je výroba zrna – chleba pre lačných a osiva pre budúcu úrodu. Aj božský Roľník hľadá úrodu. Snaží sa, aby sa sám zreprodukoval v srdciach a životoch svojich nasledovníkov, aby sa ich prostredníctvom mohol reprodukovať v srdciach a životoch ďalších ľudí.VYCH 91.4

Postupný rozvoj rastliny zo semena je názorným poučením o výchove detí. Objavuje sa „najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase“. Marek 4,28. Ten, ktorý nám dal toto podobenstvo, stvoril drobné semienko, pridal mu vitálne vlastnosti a ustanovil zákony, ktoré usmerňujú jeho rast. A pravdy, ktoré učí toto podobenstvo, sa uskutočnili v jeho vlastnom živote. On, Majestát nebies a Kráľ slávy, na istý čas prijal v Betleheme úlohu bezbranného dieťatka zvereného do starostlivosti matky. Hovoril a správal sa ako dieťa, ctil si svojich rodičov a plnil ich želania. Od prvého záblesku inteligencie sa však ustavične zdokonaľoval v milosti a v poznávaní pravdy.VYCH 91.5

Rodičia a učitelia by sa mali snažiť zušľachťovať vlohy mládeže primerane jej vývojovému stupňu, aby sa rozvíjali prirodzene ako rastliny v záhrade.VYCH 92.1

Malé deti by mali byť vychovávané jednoduchým spôsobom, aby boli spokojné so svojimi malými a užitočnými povinnosťami, s radosťami a skúsenosťami, ktoré sú blízke ich veku. Detstvo zodpovedá byli z podobenstva, ktorá má svoju zvláštnu krásu. Deti nikdy netreba nútiť do predčasnej dospelosti, sviežosť a pôvab svojich mladých liet si majú udržať čo najdlhšie. Život dieťaťa má byť pokojný a jednoduchý, bez umelého vzrušenia a čo najviac v súlade s prírodou, pretože len vtedy môže získať telesnú a duševnú sviežosť a načerpať duchovnú silu.VYCH 92.2

V Spasiteľovom zázraku nasýtenia piatich tisícov je znázornené pôsobenie Božej moci pri tvorbe úrody. Ježiš odťahuje oponu zo sveta prírody a zjavuje nám tvorivú energiu, ktorá ustavične pôsobí pre naše dobro. Pri rozmnožovaní do pôdy zasiateho semienka koná ten, ktorý rozmnožil bochníky chleba, každý deň zázrak. Úrodou z pozemských polí sýti milióny ľudí. Ľudia sú povolaní, aby s ním spolupracovali pri starostlivosti o zrno a príprave chleba, ale táto láskavosť spôsobila, že strácajú zo zreteľa božský vplyv. Pôsobenie jeho moci pripisujú prírode alebo ľudskej práci a príliš často zneužívajú jeho dary na sebecký úžitok, a tak sa stávajú kliatbou namiesto požehnania. Boh sa to všetko snaží zmeniť. Túži po tom, aby oživil naše otupené zmysly, aby sme vnímali jeho láskavé milosrdenstvo a aby pre nás mohli byť jeho dary tým požehnaním, ktoré pôvodne zamýšľal.VYCH 92.3

Boh chce, aby sme si to uvedomovali, aby sme aj pri prijímaní nášho každodenného chleba spoznávali jeho sprostredkovanie a boli privedení do bližšieho spoločenstva s ním.VYCH 93.1

Podľa Božieho zákona prírody následok s nemennou istotou nasleduje za svojou príčinou. Žeň svedčí o sejbe. Žiadne predstieranie sa tu netoleruje. Ľudia môžu klamať svojich spoločníkov a získať pochvaly a odmeny za služby, ktoré neposkytli. V prírode však žiaden podvod nie je možný. Nevernému roľníkovi prináša žatva neúprosný rozsudok zatratenia, čo je v najvyššom zmysle pravda aj pre duchovnú oblasť. Zlu sa darí len zdanlivo, nie však v skutočnosti. Dieťa, ktoré chodí poza školu, mladík, nedôsledný vo svojom štúdiu, predavač či učeň, ktorý neslúži v prospech svojho zamestnávateľa, človek neverný svojej najvyššej zodpovednosti, ak je neprávosť skrytá, si môže lichotiť, že tým získava výhody. Nie je to tak, on len podvádza sám seba. Žatvou života je charakter a ten rozhoduje o ľudskom osude ako pre tento život, tak aj pre život budúci.VYCH 93.2

Žatva je reprodukciou zasadeného semena. Každé semeno vydáva plod „podľa svojho druhu.“ 1. Mojžišova 1,12. Tak je to aj s charakterovými črtami, ktoré pestujeme. Egoizmus, samoľúbosť a sebauspokojovanie sa reprodukujú a ženú človeka do biedy a skazy. „Kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.“ Galaťanom 6,8. Láska, súcit a dobrota prinášajú ovocie požehnania a žatvu, ktorá je neporušiteľná.VYCH 93.3

Jediné zrnko pšenice rozmnožené opakovanou sejbou by zlatými klasmi pokrylo celú zem. Do takej šírky môže siahať vplyv jediného života, ba aj jediného skutku.VYCH 93.4

Aké láskavé skutky podnietila počas storočí spomienka na alabastrovú nádobu, ktorá bola rozbitá na pomazanie Krista. Aký nevyčísliteľný počet darov priniesol v Spasiteľovej veci onen malý príspevok chudobnej bezmennej vdovy, „ktorá vhodila dve drobné mince“. Marek 12,42.VYCH 93.5