Ježiš svojich učeníkov karhal, varoval a vyzýval k bdelosti. Mnohých to odradilo, ale Ján, Peter a ich bratia ho neopustili. A Spasiteľ sa od nich pre ich chyby neodvrátil. On berie ľudí takých, akí sú a vychováva ich pre svoju službu, ak sa chcú podrobiť jeho výchove a učeniu.VYCH 77.5

Medzi dvanástimi bol však jeden, ktorému Kristus až do doby tesne pred ukončením svojho diela nepovedal ani slovo priameho pokarhania.VYCH 77.6

S Judášom sa medzi učeníkov dostal prvok odporu. Pripojil sa k Ježišovi, lebo ho priťahovala jeho povaha aj spôsob života. Túžil po zmene vo svojom vnútri a dúfal, že ju spojením s Ježišom zažije. Ale zakrátko ho ovládla nádej na sebecký prospech vo svetskom kráľovstve, lebo očakával, že ho Kristus ustanoví. Hoci Judáš spoznával božskú moc Kristovej lásky, nepodrobil sa jej zvrchovanosti. Pestoval svoj vlastný úsudok, vlastné názory, svoje sklony k posudzovaniu a odsudzovaniu. Kristove pohnútky a dôvody, ktoré často prevyšovali jeho chápanie, podnecovali v ňom pochybnosti a nesúhlas. Jeho pochybnosť a ctižiadostivosť prenikali medzi učeníkov. Mnohé ich sváry o prvenstvo a čoraz častejšia nespokojnosť s Kristovými metódami mali svoj pôvod u Judáša.VYCH 78.1

Ježiš videl, že nesúhlas by ho len zatvrdil, preto sa zriekol priameho konfliktu. Obmedzenú sebeckosť Judášovho života chcel liečiť stykom so svojou vlastnou sebaobetavou láskou. Rozvíjal zásady, ktoré ťali priamo do koreňov učeníkovej ctižiadostivosti. Tak sa mu poskytovalo poučenie za poučením a Judáš si často uvedomil, že bol v nich znázornený jeho charakter a vystihnuté jeho hriechy, nechcel sa však podrobiť.VYCH 78.2

Odolal pôsobeniu milosti a zlo ho úplne ovládlo. Judáš nahnevaný pre naznačené napomenutie a rozzúrený nesplnením svojich ctižiadostivých snov vydal svoju dušu démonovi chamtivosti, rozhodnutý zradiť svojho Majstra. Z veľkonočnej siene, z blaženosti Kristovej prítomnosti a zo svetla nehynúcej nádeje sa vydal za svojím biednym dielom – do vonkajších temnôt, kde už nebolo nádeje.VYCH 78.3

„Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí.“ Ján 6,64. A hoci to vedel, neodoprel mu žiadnu príležitosť milosti, ani žiaden dar lásky.VYCH 78.4

Keď videl, aké nebezpečenstvo hrozí Judášovi, pritiahol ho bližšie k sebe, do kruhu svojich vyvolených a dôverných učeníkov. Deň čo deň, keď na jeho vlastnom srdci ležalo najťažšie bremeno, znášal Ježiš bolesť kontaktu s týmto neoblomným, podozrievavým a zaujatým rebelom. Svedčil a pracoval, aby medzi svojimi učeníkmi odstránil onen ustavičný skrytý odpor. Judášovej ohrozenej duši chcel poskytnúť každý možný spasiteľný vplyv!VYCH 78.5

„Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
Lebo láska je mocná
ako smrť..“ Pieseň Šalamúnova 8,6.7..VYCH 79.1

Pre Judáša bolo Ježišovo dielo lásky bez úžitku. Pre ostatných učeníkov však bolo poučením s celoživotným vplyvom. Príklad láskyplnosti a zhovievavosti mal vždy formovať ich prístup k pokúšaným a blúdiacim. No boli tu aj iné poučenia. Pri ustanovení dvanástich si učeníci veľmi želali, aby sa Judáš mohol stať jedným z nich a jeho pripojenie považovali za veľmi sľubnú udalosť pre svoj apoštolský zväzok. Prichádzal viac do kontaktu so svetom, mal dobré vystupovanie, výnimočné schopnosti, a keďže mal o svojej spôsobilosti vysokú mienku, priviedol aj učeníkov k tomu, aby si ho vážili. Ale metódy, ktoré chcel zaviesť do Kristovho diela, sa zakladali na svetských zásadách a boli ovládané svetskou politikou. Smerovali k dosiahnutiu kráľovstva tohto sveta. Prospechárstvo v Judášovom živote pomohlo učeníkom pochopiť rozpor medzi princípom sebavyvyšovania a Kristovým princípom pokory a sebaobetovania – princípom duchovného kráľovstva. Na Judášovom osude videli, k akému koncu vedie služba podriadená vlastnému ja.VYCH 79.2

U týchto učeníkov Kristovo poslanie dosiahlo svoj zámer. Vlastným príkladom a poúčaním o sebazapieraní postupne pretváral ich charaktery. Jeho smrť zmarila všetku nádej na svetskú veľkoleposť. Petrov pád, Judášovo odpadnutie a ich zlyhanie, keď opustili Ježiša v tiesni a ohrození, zmietli všetku ich sebestačnosť. Videli svoju vlastnú slabosť, čosi z veľkosti diela, ktoré im bolo zverené a cítili nutnosť vedenia svojím Majstrom na každom kroku.VYCH 79.3

Vedeli, že osobne prítomný už medzi nimi dlho nebude a spoznávali ako nikdy predtým hodnotu príležitostí chodiť a zhovárať sa s tým, ktorý bol poslaný od Boha. Mnohé z jeho poučení si vtedy, keď ich vyslovil, nevážili alebo im nerozumeli, teraz však prahli po tom, aby si ich znovu vybavili a mohli opäť počuť jeho slová. S akou radosťou sa im vrátilo jeho uistenie: „Vám prospeje, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ Ján 16,7. „Oznámil som vám všetko, čo som počul od svojho Otca.“ Ján 15,15. „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Ján 14,26.VYCH 80.1

„Všetko, čo má Otec, je moje.“ „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy... z môjho vezme a zvestuje vám.“ Ján 16,15.13.14.VYCH 80.2

Učeníci videli Krista vzniesť sa spomedzi nich z Olivového vrchu. A keď ho nebesia prijali, vrátilo sa k nim jeho rozlúčkové zasľúbenie: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Matúš 28,20.VYCH 80.3

Vedeli, že on je stále s nimi, že majú zástupcu a príhovorcu pri Božom tróne. V Ježišovom mene prinášali svoje prosby a opakovali jeho zasľúbenie: „Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to, v mojom mene.“ Ján 16,23.VYCH 80.4

V tejto istote dvíhali ruky viery vyššie a vyššie: „Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás.“ Rimanom 8,34.VYCH 80.5

Boží Syn, verný svojmu zasľúbeniu a vyvýšený v nebesiach, udelil zo svojej úplnosti svojim nasledovníkom na zemi. Jeho nastúpenie na trón po Otcovej pravici bolo sprevádzané vyliatím Ducha Svätého na jeho učeníkov.VYCH 80.6

Kristovo dielo priviedlo učeníkov k presvedčeniu o nevyhnutnosti Ducha. Pod jeho vyučovaním dostali svoju konečnú prípravu a odobrali sa za svojím celoživotným poslaním.VYCH 81.1

Už viac neboli nevedomí a nevzdelaní. Neboli náhodilo vybranou spoločnosťou niekoľkých nezávislých jednotlivcov s neznášanlivými a súperiacimi povahami. Svoju nádej už nezakladali na svetskej veľkoleposti. Ich myšlienky boli úplne zaujaté Kristom. Boli „jednomyseľní“, „jedno srdce a jedna duša“. Skutky apoštolov 1,14; 4,32. Ich cieľom bol pokrok jeho kráľovstva. Myslením i konaním sa stali ako ich Majster a ľudia „spoznali, že boli s Ježišom“. Skutky apoštolov 4,13.VYCH 81.2

Potom prišlo také zjavenie Kristovej slávy, akého nebol nikdy predtým žiaden smrteľník svedkom. Zástupy, ktoré predtým tupili jeho meno a pohŕdali jeho mocou, teraz vyznávali, že sú učeníkmi Ukrižovaného. Spolupôsobenie božského Ducha s úsilím pokorných mužov, ktorých si Kristus vyvolil, pohlo svetom. Každému národu pod nebom bolo evanjelium prinesené v priebehu jednej generácie.VYCH 81.3

Toho istého Ducha, ktorý bol namiesto neho poslaný, aby bol učiteľom jeho prvých spolupracovníkov, Kristus určil, aby bol učiteľom jeho spolupracovníkov aj dnes.VYCH 81.4

„Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Matúš 28,20. To je jeho zasľúbenie.VYCH 81.5

Prítomnosť toho istého sprievodcu v dnešnom vychovávateľskom diele prinesie rovnaké výsledky ako kedysi dávno. To je cieľ, ku ktorému smeruje každá pravá výchova a to je dielo, ktoré Boh určil vykonať.VYCH 81.6

Od slabosti k sile

Poučenia z prírody