V Písmach sa nachádzajú najstaršie a najvznešenejšie básnické plody, aké ľudstvo pozná. Prv než sa narodili najstarší z básnikov sveta, zaznamenal pastier Madiánu Božie slová k Jóbovi, ktorým sa vznešenosťou nemôžu vyrovnať ani tie najlepšie výtvory ľudského génia:VYCH 137.2

„Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol?...
Ktože bránami to more
uzavrel,
keď sa prúdom vzdulo...
keď som za odev mu oblak pridelil,
ako plienky zasa mračno pošmúrne?
Potom som ho sputnal svojím zákonom,
vložil som naň zámku, dvoje brány tiež.
A povedal som: Potiaľ smieš, ďalej nie,
tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.
Či za svojich dní si dal ránu rozkazy
a zorničke si určil miesto jej...?
Vari až ku žriedlam mora došiel si,
na dne hlbočiny si sa prechádzal?
Tebe brány smrti ukázali sa,
alebo si videl brány temravy?
Po šíravách zeme si sa rozhliadol?
Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku,
kde zas majú svoje miesto temnoty...?
K zásobárňam snehu vari zašiel si,
ľadovca si uzrel zásobárne tiež...?
Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa,
po zemi sa šíri vietor východný?
Ktože to vykopal ručaj prívalu,
ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
nezaľudnenú zem dážď by zavlažil,
tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
by zem spustošenú, sirú zavodnil,
by zo stepi znovu vzišla travina?
Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok,
Orióna putá môžeš rozviazať?
Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil,
Medveďa viesť budeš s jeho mladými?.“
Job 38,4-27.31.32.VYCH 137.3

Kvôli nádhere výrazov prečítaj si aj opis jari z Piesne piesní:
„Lebo, hľa, už je po zime,
dážď prestal, pominul!
Kvieťa sa kľuje po kraji,
nadišiel spevu čas.
Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
Na fige bronie už rané ovocie,
roznáša vôňu vinič
v rozkvete.
Nuž hor' sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!.“
Pieseň Šalamúnova 2,11-13.VYCH 138.1

V kráse nezaostáva ani mimovoľné Balámovo prorocké požehnanie Izraela:
„Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jákoba,
poď zlorečiť Izraelovi!
Akože môžem prekliať,
koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť,
komu nezlorečí Pán?
Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy...
Hľa, dostal som rozkaz
požehnať,
nuž požehnávam
a nezmením to:
Nevidno nešťastia v Jákobovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom...
Veď niet hádačstva
v Jákobovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jákobovi
a Izraelovi, čo urobí Boh...
Jak krásne sú, Jákob,
stany tvoje,
tvoje príbytky, Izrael!
Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu,
ako záhrada pozdĺž potoka,
sťa duby, čo zasadil Pán,
sťa cédre pri vodách.
Je to výrok toho, čo načúva slová Božie,
toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho...
Jeho vidím, ale nie už teraz,
hľadím na neho, no nie z poblízka.
Hviezda vychádza z Jákoba,
žezlo sa zdvíha z Izraela,
z Jákoba povstane panovník
a zničí, čo zostalo z mesta..“
4. Mojžišova 23,7-23; 24,4-6.16.19.VYCH 138.2

Melódia chvál je ovzduším nebies a keď sa nebesia stretnú so zemou, ozýva sa hudba a pieseň – „chválospev a hlas piesne“. Izaiáš 51,3.VYCH 139.1

Nad novostvorenou zemou, ktorá nádherná a nepoškvrnená spočívala pod Božím úsmevom, „si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali“. Job 38,7. V súlade s nebesami odpovedali ľudské srdcia na Božiu dobrotu tónmi chválospevu. S piesňou boli spojené mnohé udalosti ľudských dejín.VYCH 139.2

Najstaršou piesňou, ktorá zaznela z ľudských pier a ktorá je zaznamená v Biblii, je príval vďačnosti izraelských zástupov pri Červenom mori:VYCH 139.3

„Spievať budem Pánovi,
lebo vznešený, slávne vznešený je:
koňa i povoz zmietol do mora.
Moja sila a moja udatnosť je Pán
a stal sa mi spásou.
Toto je môj Boh, budem ho velebiť,
Boh môjho otca, budem ho chváliť.
Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou,
tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla...
Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane,
kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou?
Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.
Pán bude kraľovať naveky a navždy!
Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený!.“
2. Mojžišova 15,1.2.6-11.18-21.VYCH 139.4

Veľké boli požehnania, ktoré ľudia prijímali ako odpoveď na svoje chválospevy. Tých pár slov o skúsenosti Izraela z putovania pustatinou má pre nás naučenie, nad ktorým sa oplatí zamyslieť:VYCH 139.5

„Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: Zhromaždi ľud, nech im dám vody!.“ 4. Mojžišova 21,16.VYCH 140.1

„Vtedy Izrael spieval túto pieseň:
Vyraz studnička! Prespevujte jej!
Studnica, ktorú kopali kniežatá,
vznešení ľudu ju vyhĺbili svojimi žezlami, svojimi palicami!.“
4. Mojžišova 21,17.18.VYCH 140.2

Ako často sa v duchovnej skúsenosti opakuje tento príbeh! Ako často slová svätej piesne rozpečaťujú v duši žriedla pokánia a viery, nádeje, lásky a radosti!VYCH 140.3

S chválospevmi šli vojská Izraela vedené Jozafatom do veľkého víťazstva. K Jozafatovi sa dostali zvesti o hroziacej vojne. „Veľký zástup prišiel proti tebe,“ zneli správy, „Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov.“ „Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána.“ A Jozafat si pred ľudom na chrámovom nádvorí vylieval dušu v modlitbe, dovolával sa Božieho zasľúbenia a vyznával Izraelovu bezmocnosť. „Veď my nemáme sily proti tomu veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak.“ 2. Paralipomenon 20,2.1.3.4.12.VYCH 140.4

Vtedy na Jahaziela, levítu, „zostúpil Boží duch... a hovoril: Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!... Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán... nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdete naproti a Pán bude s vami!“ 2. Paralipomenon 20,14-17.VYCH 140.5

„Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue.“ 2. Paralipomenon 20,20. Pred vojskom kráčali speváci, ktorí dvíhali svoje hlasy k Bohu a chválili ho za zasľúbené víťazstvo.VYCH 141.1

Vojsko obťažkané korisťou sa na štvrtý deň vracalo do Jeruzalema spievajúc chválospev za dobyté víťazstvo.VYCH 141.2

Prostredníctvom piesne si Dávid uprostred zmien, ktorými sa vyznačoval jeho život, udržiaval spoločenstvo s nebesami. Ako malebne sa skúsenosti pastierskeho chlapca odrážajú v jeho slovách:VYCH 141.3

„Hospodin je môj pastier,
nebudem mať nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie
a k vodám osviežujúcim
ma privádza.
Dušu mi občerstvuje,
po spravodlivých cestách
vodí ma pre svoje meno.
Keby som kráčal hoci
temným údolím,
nebojím sa zlého,
lebo Ty si so mnou:
Tvoj prút a Tvoja palica
ma potešujú..“
Žalm 23,1-4.VYCH 141.4

V zrelom veku ako štvanec, ktorý nachádza útočisko v skalách a v jaskyniach pustatiny, napísal:VYCH 141.5

„Bože, ty si môj Boh!
Ja Teba hľadám za úsvitu;
po Tebe žízni moja duša.
Po tebe prahne moje telo
ako zem suchá
a bez vody, vyprahlá.
Lebo si mi býval na pomoci
a v tôni Tvojich
krídel plesám.“VYCH 141.6

„Prečo si skleslá, duša moja,
a zmietaš sa vo mne?
Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu,
spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“VYCH 141.7

„Hospodin je mojím
svetlom a spásou,
koho sa mám báť?
Hospodin mi je
pevnosťou žitia,
koho sa mám ľakať?.“
Žalm 63,1-7; 42,12; 27,1.VYCH 141.8

Tá istá dôvera dýcha i zo slov, ktoré Dávid napísal, keď bol vzburou svojho syna Absolóna zvrhnutý z trónu, a zbavený kráľovskej koruny utekal z Jeruzalema. Vysilený žiaľom a útekom zdržiaval sa niekoľko hodín na brehu Jordánu, aby si odpočinul. Zobudili ho naliehavé výzvy na útek. Celá spoločnosť mužov, žien a malých detí musela potme prebrodiť hlbokú a prudkú rieku, pretože ich prenasledovali prívrženci zradného syna.VYCH 141.9

V onej hodine najtemnejšej skúšky Dávid spieval:
„Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú..“
Žalm 3,5-7.VYCH 142.1

Po svojom veľkom hriechu, v úzkosti výčitiek svedomia a v odpore k sebe samému sa predsa len obrátil k Bohu ako k svojmu najlepšiemu priateľovi:VYCH 142.2

„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť...
Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh..“
Žalm 51,3-9.VYCH 142.3

Počas svojho života Dávid nenašiel miesto odpočinutia.VYCH 142.4

„Lebo my sme pred tebou cudzinci a pútnici ako všetci naši otcovia. Ako tieň sú naše dni na zemi, bez nádeje.“ 1. Paralipomenon 29,15.VYCH 142.5

„Boh je naše útočisko a sila
aj najistejšia pomoc
v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem
a vrchy na dno
morské padali.“VYCH 142.6

„Riečne ramená obveseľujú Božie mesto,
posvätný stánok
Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh
je v jeho strede;
už od úsvitu mu Boh pomáha...“VYCH 142.7

„On je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále
sprevádzať..“
Žalm 46,2.3.5.6; 48,15.VYCH 142.8

Piesňou čelil pokušeniu za svojho pozemského života i Ježiš. Často, keď boli vyrieknuté ostré a bodavé slová, keď ovzdušie okolo neho oťaželo temnotou, nespokojnosťou, nedôverou či skľučujúcim strachom, zaznela jeho pieseň viery a svätého povzbudenia.VYCH 142.9

V tú poslednú smutnú noc veľkonočnej večere, keď už bol odhodlaný vyjsť v ústrety zrade a smrti, povzniesol sa jeho hlas v žalme:VYCH 143.1

„Nech je velebené
meno Pánovo
odteraz až naveky.
Od východu slnka
až po západ
nech je oslávené
meno Pánovo.“VYCH 143.2

„Milujem Pána,
lebo vypočul
môj prosebný hlas,
lebo svoj sluch
naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.
Keď ma omotali
povrazy smrti,
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol
v súžení a trápení,
vzýval som meno Pánovo:
Pane zachráň môj život!
Milostivý a spravodlivý
je Pán, náš Boh
sa zľutúva.
Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som
bol v biede.
Znova sa, duša moja,
upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,
lebo môj život zachránil
od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom..“
Žalm 113,2.3; 116,1-8.VYCH 143.3

Uprostred hustnúcich tieňov poslednej veľkej pozemskej krízy jasne zažiari Božie svetlo a mohutne a vznešene zaznie pieseň nádeje a dôvery.VYCH 143.4

„V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
Máme pevné mesto, spásu položil, múry a hradby.
Otvorte brány a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.
Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.
Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve je večnou skalou..“
Izaiáš 26,1-4VYCH 143.5

„A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion. Ustavičná radosť bude na ich hlavách, radosť a rozkoš dosiahnu a zmizne starosť a vzdychanie..“ Izaiáš 35,10. Izaiáš 35,10VYCH 144.1

„Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým... Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou..“ Jeremiáš 31,12.VYCH 144.2

Skúška Jóba

Moc piesne