Najvyššiu výchovnú hodnotu má tá časť Biblie, v ktorej sú zachytené životopisy. Tieto sa od všetkých ostatných líšia tým, že presne zodpovedajú životu. Žiadna ohraničená myseľ nevie správne posúdiť všetky okolnosti. Len ten, ktorý číta ľudské srdcia a ktorý rozlišuje tajné pramene pohnútok a skutkov, môže s absolútnou pravdivosťou vykresliť charakter a podať verný obraz ľudského života. Môžeme to nájsť len v Božom slove.VYCH 126.2

Žiadnu pravdu neučí Biblia jasnejšie než tú, že to, čo konáme, je výsledkom toho, čím sme. Skúsenosti nášho života sú väčšinou ovocím našich myšlienok a skutkov.VYCH 126.3

„Neprichádza zlorečenie bez príčiny.“ Príslovia 26,2.VYCH 126.4

„Povedzte spravodlivému, že dobre mu... Beda bezbožnému, zle mu! Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.“ Izaiáš 3,10.11.VYCH 126.5

„Počuj, zem: Hľa, ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli!“ Jeremiáš 6,19.VYCH 126.6

Táto pravda je hrozná a mali by sme si ju vryť hlboko do pamäti. Každý skutok má spätný účinok na svojho pôvodcu. Sám človek nevie v tom, čo zlorečí jeho životu, spoznať ovocie vlastnej sejby. Nie sme však ponechaní bez nádeje.VYCH 126.7

Jákob sa uchýlil k podvodu, aby získal právo prvorodeného, hoci mu už Božím zasľúbením patrilo. V bratovej nenávisti však zožal svoju úrodu. Počas svojho dvadsaťročného vyhnanstva bol sám oklamaný a podvedený a nakoniec kvôli bezpečiu donútený na útek. Svoju druhú žatvu zobral, keď videl, že jeho charakterové kazy vyrastajú u jeho synov. Bol to až príliš pravdivý obraz odplaty ľudského života.VYCH 126.8

Boh však povedal: „Nebudem sa večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril. Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvár a hneval som sa; on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca. Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu – hovorí Pán – ja ho uzdravím.“ Izaiáš 57,16-19.VYCH 127.1

Jákob sa nepoddal svojej tiesni. Kajal sa a zaumienil si, že krivdu, ktorú spáchal na svojom bratovi, odčiní. A keď mu pre Ezauov hnev hrozila smrť, hľadal pomoc u Boha. „Zápasil s anjelom a zvíťazil; plakal a prosil ho o zmilovanie.“ „A požehnal ho tam.“ Hozeáš 12,4 ROH; Hozeáš 12,5 ECAV; 1. Mojžišova 32,29 ROH; 1. Mojžišova 32,30 ECAV. S Bohom a v sile jeho moci vstal nie ako náhradník, ale ako omilostené knieža. Oslobodený bol nielen od svojho rozhnevaného brata, ale aj sám od seba. Moc zla jeho prirodzenosti sa vytratila a jeho charakter sa zmenil.VYCH 127.2

Večer sa zjavilo svetlo. Keď Jákob zvažoval priebeh svojho života, spoznal v ňom Božiu udržiavajúcu moc, Boha, „ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes“, a anjela, „ktorý ma vykúpil z každej tiesne“. 1. Mojžišova 48,15.16.VYCH 127.3

Rovnaká skúsenosť sa opakuje u Jákobových synov – hriech prináša svoju odplatu a pokánie prináša do života ovocie spravodlivosti.VYCH 127.4

Boh neruší svoje zákony. Nepôsobí v rozpore s nimi. Nenapráva dielo hriechu, ale premieňa ho. Jeho milosťou pôvodné zlorečenie napokon pôsobí ako požehnanie.VYCH 127.5

Najkrutejším a najpomstivejším spomedzi Jákobových synov bol Lévi, jeden z dvojice, ktorá sa najviac previnila pri zradnom vyvraždení Sichemovcov. Léviho povahové rysy sa odrazili aj na jeho potomkoch a privolali im tento Boží výnos: „Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraelovi.“ 1. Mojžišova 49,7. Pokánie však spôsobilo reformáciu a vernosť Bohu napriek odpadnutiu ostatných kmeňov premenila zlorečenie na prejav najvyššej pocty.VYCH 127.6

„V tom čase Hospodin oddelil kmeň Lévi, aby nosil truhlu zmluvy Hospodinovej, aby stál pred Hospodinom k jeho službe a aby žehnal v Jeho mene.“ „Moja zmluva s ním bola život a pokoj; dal som mu ich teda i bázeň, a on sa ma bál a chvel sa pred mojím menom... pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu.“ 5. Mojžišova 10,8; Malachiáš 2,5.6.VYCH 128.1

Levíti, služobníci svätyne, nedostali ako dedičstvo nijakú pôdu. Bývali spoločne v mestách, ktoré im vydelili a svoju podporu dostávali z desiatkov, darov a obetí určených Božej službe. Boli učiteľmi ľudí, hosťami všetkých ich slávností a všade si ich ctili ako služobníkov a predstaviteľov Boha. Celému národu bol daný príkaz: „Chráň sa opustiť levítu po celý čas, čo budeš vo svojej krajine!“ „Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Pán je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Pán, tvoj Boh.“ 5. Mojžišova 12,19; 10,9.VYCH 128.2

Čestné obchodovanie

Víťaziť vierou