Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Výchova - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Skúška Jóba

    Tým, čo Boha milujú, „ktorí sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“, (Rimanom 8,28) dajú biblické životopisy ešte významnejšie poučenie o tom, na čo slúži zármutok. „Vy ste mi svedkami, hovorí Pán, a ja som však Boh“, (Izaiáš 43,12) svedkami toho, že Boh je dobrý a že dobro je zvrchované. „Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom.1. Korinťanom 4,9.VYCH 133.1

    Nesebeckosť, zásadu Božieho kráľovstva satan nenávidí, ba priam popiera jej existenciu. Od začiatku veľkého sporu sa snažil dokázať, že Božie zásady konania sú sebecké a tvrdí to o všetkých, čo Bohu slúžia. Vyvrátiť satanove argumenty, v tom spočíva dielo Krista a všetkých tých, čo nosia jeho meno.VYCH 133.2

    Ježiš prišiel v ľudskej podobe preto, aby vo svojom vlastnom živote podal príklad nesebeckosti. A všetci, ktorí prijímajú túto zásadu, majú byť jeho spolupracovníkmi pri jej uplatňovaní v praktickom živote. Zvoliť si to, čo je správne, preto, že je to správne, stáť za pravdou i za cenu utrpenia a obete – „to je dedičstvo služobníkov Hospodinových a ich spravodlivosť odo mňa, hovorí Hospodin“. Izaiáš 54,17.VYCH 133.3

    V dejinách sveta je pomerne skoro zaznamenaná správa o živote muža, o ktorého sa takýto satanov spor viedol.VYCH 133.4

    Svedectvo Skúmateľa sŕdc o Jóbovi, patriarchovi z Úc, znelo: „Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.VYCH 133.5

    Proti tomuto mužovi vzniesol satan pohŕdavé obvinenie: „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha? A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, jeho domu a okolo všetkého jeho imania?!... Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie... a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí.VYCH 133.6

    Tu Pán povedal satanovi: „Hľa všetko, čo má, je v tvojich rukách.“ „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!VYCH 133.7

    S takým povolením satan zmietol všetko, čo Jób vlastnil – čriedy i stáda, služobníctvo, synov i dcéry „a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy“. Job 1,8-12; 2,5-7.VYCH 134.1

    Do kalicha horkosti mu pribudla ďalšia trpká kvapka. Priatelia, ktorí videli v jeho nešťastí len odplatu za hriech, jatrili jeho poranenú dušu tým, že ho obviňovali z neprávostí.VYCH 134.2

    Zdalo sa, že ho opustilo nebo i zem, no on sa pevne držal viery v Boha, vedomia svojej bezúhonnosti a v úzkosti a bezradnosti volal:VYCH 134.3

    Z tej duše sa mi spríkril život... Kiežby si ma schoval do podsvetia a skryl ma, kým sa tvoj hnev neodvráti; kiežby si mi určil lehotu a spomenul si na mňa.Job 10,1; 14,13.VYCH 134.4

    Ja kričím: Násilie! No, odpoveď nedostávam; o pomoc volám, ale práva niet... Vyzliekol ma z mojej cti a z hlavy mi zosňal korunu... Moji príbuzní ma opustili, moji známi zabudli na mňa... tí, ktorých som miloval, sa mi odvracajú... Zľutujte sa, zľutujte sa nado mnou, priatelia, lebo sa ma dotkla ruka Božia.Job 19,7-21.VYCH 134.5

    Kiež by som vedel, kde Ho nájdem, aby som došiel až k Jeho sídlu... Ajhľa, ak idem dopredu, niet Ho tam, ak idem späť, nezbadám Ho; ak pôsobí na ľavej strane, nezastihnem Ho, ak sa skrýva na pravej strane, neuvidím Ho. Lebo on pozná cestu, ktorou kráčam, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato.Job 23,3-10.VYCH 134.6

    Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho.Job 13,15.VYCH 134.7

    Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie Ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom.Job 19,25-27.VYCH 134.8

    Jóbovi sa stalo podľa jeho viery. „Keď ma preskúša,“ povedal, „vyjdem ako zlato.Job 23,10. Tým, ako trpezlivo všetko znášal, obhájil svoj charakter, a teda aj charakter toho, ktorého predstaviteľom bol. A „Hospodin zmenil Jóbov údel... a zdvojnásobil všetko, čo mal... a tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé.Job 42,10-12.VYCH 134.9

    V zozname tých, čo vlastným sebazaprením vstúpili do spoločenstva s Kristovými utrpeniami, sú – jedno v Starej zmluve a jedno v Novej – mená Jonatána a Jána Krstiteľa.VYCH 135.1

    Jonatán, hoci bol rodom dedičom trónu, vedel, že na základe Božieho rozhodnutia má odísť do ústrania. Svojmu rivalovi bol však tým najsúcitnejším a najvernejším priateľom. Chránil Dávida s nasadením vlastného života. Pevne stál po boku svojho otca, keď jeho moc upadala a po jeho boku nakoniec aj padol. Jonatánovo meno je cenné v nebesiach a na zemi sa zachovalo ako svedok existencie a moci nesebeckej lásky.VYCH 135.2

    Keď sa Ján Krstiteľ objavil ako hlásateľ Mesiáša, vyvolal v národe vzrušenie. Davy ľudí rôzneho povolania a postavenia kráčali v jeho šľapajach z miesta na miesto. Keď však prišiel ten, o ktorom niesol svedectvo, všetko sa zmenilo. Zástupy nasledovali Ježiša a zdalo sa, že Jánovo dielo sa schyľuje k záveru. Jeho viera však vôbec nezakolísala. „On musí rásť,“ povedal, „a ja sa umenšovať.Ján 3,30.VYCH 135.3

    Čas plynul a kráľovstvo, ktoré Ján s dôverou očakával, stále ešte nebolo nastolené. V Herodesovom žalári, odrezaný od životodarného ovzdušia a slobody púšte, čakal a bdel.VYCH 135.4

    Nerinčali zbrane, neotvárali sa brány väzníc, no uzdravovanie chorých, kázanie evanjelia a dvíhanie ľudských duší dosviedčali Kristovo poslanie.VYCH 135.5

    V samote väzenskej kobky, vidiac kam smeruje jeho cesta, práve tak ako cesta jeho Majstra, Ján prijal svoje poverenie – spoločenstvo s Kristom v obeti. Do hrobu ho sprevádzali nebeskí poslovia. Padlé i nepadlé vesmírne inteligencie boli svedkami potvrdenia jeho nesebeckej služby.VYCH 135.6

    Vo všetkých ďalších pokoleniach trpiace duše povzbudzovalo svedectvo Jánovho života. Mužov a ženy v žalároch, na popraviskách a v plameňoch počas storočí temna posilňovala spomienka na toho, o ktorom Kristus povedal: „Medzi narodenými zo žien nepovstal nikto väčší nad Jána Krstiteľa.Matúš 11,11.VYCH 136.1

    A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeónovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí si vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy, aj väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali vraždení mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní, sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.VYCH 136.2

    A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.Židom 11,32-40.VYCH 136.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents