Mojžiš, mocný vierou

Keď bol Mojžiš vytrhnutý spod starostlivého prístrešia domova, bol mladší ako Jozef alebo Daniel, a predsa tie isté činitele formovali aj jeho život. So svojím židovským príbuzenstvom strávil len dvanásť rokov, a presne vtedy bol položený základ jeho veľkosti rukou tej, ktorá sa nestala slávnou podľa svetských meradiel.VYCH 52.3

Jochabed bola otrokyňa. Jej údelom bolo ponižovanie a jej bremeno bolo ťažké. Ale s výnimkou Márie z Nazareta nebolo takej ženy, ktorá by priniesla svetu väčšie požehnanie. Pretože vedela, že jej dieťa musí z jej opatery čoskoro odísť do poručníctva tých, čo Boha nepoznajú, o to horlivejšie sa usilovala vštepiť do jeho srdca lásku k Bohu. A toto dielo verne zavŕšila. Žiaden neskorší vplyv neprinútil Mojžiša zriecť sa zásad pravdy, ktoré boli ťažiskom učenia jeho matky a ozvenou jej života.VYCH 53.1

Zo skromného domova v Góšene sa Jochabedin syn dostal do faraónovho paláca k egyptskej princeznej, ktorá ho prijala a opatrovala ako svojho milovaného syna. V egyptských školách dostal Mojžiš najlepší občiansky a vojenský výcvik. Svojou osobnou príťažlivosťou, vznešeným výzorom, ušľachtilou mysľou a kniežacím správaním sa ako povestný vojvodca stal pýchou národa. Egyptský kráľ bol aj členom kňazstva a Mojžiš, hoci sa odmietal zúčastňovať na pohanských bohoslužbách, bol zasvätený do všetkých obradov egyptského náboženstva. Egypt bol v tom čase najmocnejší a najcivilizovanejší medzi národmi a Mojžiš ako jeho perspektívny vládca bol dedičom najvyšších pôct, aké môže tento svet poskytnúť. On však mal oveľa vznešenejší cieľ. Pre Božiu česť a vyslobodenie utláčaného ľudu Mojžiš obetoval všetky pocty Egypta. Až potom Boh zvláštnym spôsobom začal s jeho výchovou.VYCH 53.2

Mojžiš ešte stále nebol pripravený na svoje životné dielo. Čakala ho ešte lekcia závislosti od božskej moci. Nepochopil správne Boží úmysel a domnieval sa, že Izrael vyslobodí silou zbraní. Riskoval kvôli tomu všetko, ale zlyhal. Po porážke a sklamaní sa z neho stal utečenec a vyhnanec v cudzej krajine.VYCH 53.3

V midjánskej pustatine strávil Mojžiš ako pastier oviec štyridsať rokov. Zdanlivo bol navždy odrezaný od svojho životného poslania, podroboval sa však disciplíne, ktorá bola podstatná práve pre jeho naplnenie. V starostlivosti o ovce a nežné jahniatka musel získať skúsenosť, ktorá ho mala urobiť verným a trpezlivým pastierom Izraela. Aby sa mohol stať Božím reprezentantom, musel sa učiť od Boha.VYCH 53.4

Vplyvy, ktoré ho v Egypte obklopovali, priazeň nevlastnej matky, postavenie kráľovho vnuka, prepych, ticícoraké neresti, vycibrenosť, ľstivosť a mysticizmus falošného náboženstva útočili na jeho myseľ a charakter. Všetko to sa stratilo v strohej prostote divočiny.VYCH 54.1

Uprostred tajomne dojímavej vznešenosti horských pustatín bol Mojžiš sám s Bohom. Vo všetkom bolo vpísané Stvoriteľovo meno. Mojžišovi sa zdalo, že zatienený jeho mocou stojí v jeho prítomnosti. To zmietlo všetku jeho zameranosť na seba. Vtedy si uvedomil, aký slabý, bezmocný a obmedzený je človek.VYCH 54.2

Mojžiš tu získal to, čo ho sprevádzalo rokmi jeho namáhavého a zodpovedného života, totiž jasné vedomie Božej osobnej prítomnosti. Nehľadal Krista kdesi v diaľke vekov, keď sa zjaví v tele; ale videl, ako Kristus sprevádza zástup Izraela na všetkých jeho cestách. Mojžiš vedel zniesť nepochopenie i obvinenie, pohanu i osočovanie a čeliť každému nebezpečenstvu i samotnej smrti, vytrvať „akoby videl Neviditeľného“. Židom 11,27.VYCH 54.3

Mojžiš o Bohu nielen premýšľal, ale priam naňho hľadel. Boh stál pred ním ako jeho ustavičná vízia. Nikdy sa mu nestratila spred zraku jeho tvár.VYCH 54.4

Pre Mojžiša nebola viera hypotézou, ale skutočnosťou. Bol presvedčený, že Boh riadi jeho život, a preto mu vo všetkom dôveroval, aj v tom, že mu dodá síl, aby mohol odolať každému pokušeniu.VYCH 54.5

Veľké dielo, ktoré mu bolo určené, chcel vykonať čo najúspešnejšie, preto sa bezvýhradne spoliehal na na božskú moc. Cítil, že potrebuje pomoc, žiadal o ňu, vierou ju uchopoval a v istote udržujúcej moci potom kráčal vpred.VYCH 54.6

Taká bola skúsenosť, ktorú Mojžiš získal v priebehu svojej štyridsaťročnej výchovy v pustatine. Nekonečná múdrosť nepovažovala toto obdobie za príliš dlhé, ani cenu za príliš vysokú.VYCH 55.1

Výsledky tejto výchovy a poučenia, ktoré tam dostal, sa nevzťahujú len na dejiny Izraela, ale na všetko, čo od onoho dňa až po dnešok nejakým spôsobom prispelo k pokroku sveta. Najvyššie svedectvo o Mojžišovej veľkosti a posudok o jeho živote prináša Písmo: „Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre.“ 5. Mojžišova 34,10.VYCH 55.2