Pavel, radostný v službe

S vierou a skúsenosťou galilejských učeníkov, ktorí sa pripojili k Ježišovi, sa v diele evanjelia zjednotila ohnivá horlivosť a intelektuálna sila jedného z jeruzalemských rabínov. Saul z Tarzu, rímsky občan narodený v pohanskom meste, Žid nielen pôvodom, ale i vzdelaním, patriotickým zanietením a náboženskou vernosťou, vychovaný v Jeruzaleme najvýznamnejšími rabínmi a učený vo všetkých zákonoch a tradíciách otcov, sa najviac podieľal na pýche a predsudkoch svojho národa. Už ako mladý sa stal váženým členom Sanhedrinu – židovskej veľrady. Hľadelo sa na neho ako na nádejného muža a horlivého obrancu starodávnej viery.VYCH 55.3

Božie slovo bolo v teologických školách Judey nahradené ľudskými špekuláciami, interpretácie a tradície rabínov ho olúpili o moc. U týchto učiteľov prevládalo sebazveličovanie, bigotnosť a pohŕdavá pýcha.VYCH 55.4

Rabíni sa honosili svojou nadradenosťou nielen nad ostatnými národmi, ale aj nad vlastnými masami. S prudkou nenávisťou k rímskym utláčateľom živili v sebe odhodlanie silou zbraní znovu nadobudnúť národnú zvrchovanosť. Ježišových stúpencov, ktorých posolstvo mieru bolo v úplnom rozpore s ich ctižiadostivými zámermi, nenávideli a odsudzovali ich na smrť. V tomto prenasledovaní bol Saul jedným z najrozhorčenejších a najneúprosnejších aktivistov.VYCH 55.5

V egyptských vojenských školách sa Mojžiš naučil zákonu sily a to malo taký silný vplyv na jeho charakter, že bolo treba štyridsať rokov pokoja a spojenia s Bohom a prírodou, aby bol súci na vedenie Izraela podľa zákona lásky. Rovnaké poučenie si mal osvojiť aj Pavel.VYCH 56.1

Videnie Ukrižovaného pri damašskej bráne úplne zmenilo smerovanie jeho života. Prenasledovateľ sa stal učeníkom, učiteľ žiakom. Dni strávené osamote v Damasku znamenali pre jeho skúsenosť toľko ako roky. Starozmluvné Písma, uložené v jeho pamäti, boli jeho učebnou látkou a Kristus jeho učiteľom. Samota v prírode sa i jemu stala školou. Odišiel do Arabskej púšte, aby tam študoval Písmo a učil sa od Boha. Odbremenil svoju dušu od predsudkov a tradícií, ktoré utvárali jeho život a prijal ponaučenia zo zdroja pravdy.VYCH 56.2

Jeho ďalší život bol inšpirovaný jedinou zásadou sebaobetovania – službou lásky.VYCH 56.3

„Som dlžníkom Grékom i Negrékom, múdrym aj nerozumným.“ Rimanom 1,14. „Vo všetkom, čo konáme, nás vedie Kristova láska.“ 2. Korinťanom 5,14.VYCH 56.4

Pavel, najväčší spomedzi ľudských učiteľov, prijímal najvšednejšie i najvýznamnejšie povinnosti. Pochopil, že fyzická práca je dôležitá pre ruky i myseľ, preto sa živil remes-lom. Pracoval ako výrobca stanov a zároveň denne kázal evanjelium vo veľkých strediskách civilizácie. „Viete, že som si vlastnými rukami,“ povedal starším pri rozlúčke v Efeze, „zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia.“ Skutky apoštolov 20,34.VYCH 56.5

Pretože Pavel bol obdarený vysokými intelektuálnymi vlohami, prejavovala sa v jeho živote moc zriedkavej múdrosti. Princípy najvyššej dôležitosti, ktoré najväčší géniovia jeho doby nepoznali, sú rozvinuté v jeho náukách a jeho vlastný život je ich príkladom. Jeho múdrosť a prívetivosť srdca ešte aj dnes zbližujú človeka s človekom a prebúdzajú v ľuďoch lepšiu stránku ich prirodzenosti a inšpirujú ich k vyššiemu životu.VYCH 56.6

Počúvajme, čo hovorí pohanom v Lystre, keď im poukazuje na Boha zjaveného v prírode, na zdroj všetkého dobra, ktorý „z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou“. Skutky apoštolov 14,17.VYCH 57.1

Pozrime sa na neho vo filipskom väzení. Jeho chválospev navzdory stýranému telu prerušuje polnočné ticho. Keď zemetrasenie otvorilo dvere väzenia, jeho hlas opäť zaznieva slovami útechy pohanskému žalárnikovi: „Neubližuj si! Veď sme všetci tu!“ (Skutky apoštolov 16,28) – každý je na svojom mieste upútaný prítomnosťou svojho spoluväzňa. A žalárnik presvedčený o realite viery, ktorá podopiera Pavla, pýta sa na cestu spasenia a s celou rodinou sa pripája k prenasledovanej skupine Kristových učeníkov.VYCH 57.2

Pavla vidíme v Aténach pred vzdelanými mužmi zhromaždenými na Areopágu. Na vedecké argumenty reaguje vedecky, na logiku logicky a na filozofiu filozoficky. Všimnite si, s akým božskou láskou zrodeným taktom poukazuje na Stvoriteľa ako na toho „Neznámeho Boha“, (Skutky apoštolov 17,23) ktorého jeho poslucháči nevedomky uctievajú a ako im, keď odcituje slová jedného z ich básnikov, zobrazí Boha ako Otca, ktorého sú sami deťmi! Počujte ho, ako v dobe, keď ľudské práva boli úplne neznáme, vyzdvihuje veľkú pravdu o ľudskom bratstve a vyhlasuje, že Boh „urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme.“ Skutky apoštolov 17,26. Ďalej poukazuje na to, ako celým Božím konaním sa ako zlatá niť vinie jeho predsavzatie milosti a odpustenia. „Stanovil určité časy a hranice ich prebývaniu, aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali, a nenašli, Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ Skutky apoštolov 17,27.VYCH 57.3

Počúvajme ho na Festovom dvore, keď kráľ Agrippa presvedčený o pravde evanjelia zvoláva: „Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.“ Skutky apoštolov 26,28. Ako zdvorilo Pavel ukazuje na svoje reťaze a odpovedá: „Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale aj všetci, čo ma dnes počúvajú, skôr či neskôr, stali sa takými, akým som ja; okrem týchto pút.“ Skutky apoštolov 26,29.VYCH 58.1

Jeho život plynul tak, ako to opísal vlastnými slovami: „Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote.“ 2. Korinťanom 11,26.27.VYCH 58.2

„Zlorečia nám,“ hovorí, „a my dobrorečíme; prenasledujú nás, a my to trpíme; hanobia nás, a my sa im prihovárame.“ 1. Korinťanom 4,12.13. „Ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.“ 2. Korinťanom 6,10.VYCH 58.3

Tieto skúsenosti majú pre nás životný význam. Pre nikoho však nemajú väčšiu dôležitosť ako práve pre mládež. Mojžiš sa vzdal perspektívy kráľovstva, Pavel výhod bohatstva a úcty svojho ľudu v prospech života, v ktorom mal niesť bremeno Božej služby. Mnohým sa život týchto ľudí zdá plný odriekania a obetí. Bolo to naozaj tak? Mojžiš pokladal „Kristovo pohanenie“ (Židom 11,26) za väčšie bohatstvo než všetky poklady Egypta. Tak to vnímal, pretože to tak bolo. Pavel vyhlásil: „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácnu známosť o Kristu Ježišovi, svojom Pánovi, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal.“ Filipským 3,7.8. So svojou voľbou bol spokojný.VYCH 58.4

Mojžišovi bol ponúkaný faraónov palác a monarchov trón, ale tam vládli hriešne rozkoše a ľudia zabúdali na Boha. Vybral si namiesto nich „trvalé bohatstvo a spravodlivosť“. Príslovia 8,18. Namiesto života spojeného s Egyptom sa rozhodol zviazať svoj život s Božím úmyslom. Namiesto toho, aby vydával zákony Egyptu, božským riadením sprostredkoval zákony celému svetu. Stal sa Božím nástrojom a ním boli dané ľudstvu také zásady, ktoré chránia rodinu i spoločnosť a predstavujú základný kameň prosperity národov. Uznávajú ich dnes najvýznamnejší ľudia sveta ako základ toho najlepšieho pri spravovaní ľudstva.VYCH 59.1

Veľkosť Egypta zapadla prachom – jeho moc a civilizácia sa pominuli. Mojžišovo dielo však nikdy nezanikne. Veľké zásady spravodlivosti, nastoleniu ktorých venoval celý život, sú večné.VYCH 59.2

Mojžišov život, naplnený námahou a bremenom starostí v srdci, bol prežiarený prítomnosťou toho, ktorý „vyniká medzi desaťtisícami“ a na ktorom je „všetko vábne“. (Veľpieseň 5,10.16) S Kristom putoval pustatinou, s Kristom bol na vrchu premenenia, s Kristom je na nebeských nádvoriach – Mojžišov život na zemi bol požehnaný a jeho život v nebesiach je sprevádzaný cťou.VYCH 59.3

Aj Pavel bol vo svojich mnohorakých prácach podopieraný povzbudzujúcou mocou jeho prítomnosti. Povedal: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ Filipským 4,13. „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť, alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?...v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Rimanom 8,35-39.VYCH 59.4

Existuje predsa budúca radosť, na ktorú sa Pavel tešil ako na vynahradenie všetkých prác. Pre tú istú radosť Kristus strpel kríž a opovrhol hanbou, pre radosť, že raz uvidí ovocie svojho diela. „Veď kto je naša nádej alebo radosť, alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? Lebo vy ste naša sláva i radosť.“ 1. Tesaloničanom 2,19-20.VYCH 59.5

Kto zmeria účinky Pavlovho celoživotného diela? Všetky tie blahodarné vplyvy, ktoré zmierňujú utrpenie a zlo, potešujú v zármutku, dvíhajú život zo sebectva, zmyselnosti a korunujú ho nádejou nesmrteľnosti? Za ako veľa vďačíme Pavlovi a jeho spolupracovníkom, keď s evanjeliom Božieho Syna konali svoju nedocenenú cestu z Ázie až do končín Európy!VYCH 60.1

Aká vysoká je hodnota života, ktorý ako Boží nástroj dáva do pohybu také požehnané vplyvy! Akú hodnotu bude mať vo večnosti, keď budeme svedkami výsledkov takéhoto celoživotného diela!VYCH 60.2