Naše predstavy o vzdelávaní sú príliš zúžené a obmedzené. Potrebujeme širší rozhľad a vyšší cieľ. Pravé vzdelávanie znamená viac než len prehlbovanie vedomostí v určitom študijnom smere a viac než len prípravu na terajší život. Týka sa celej ľudskej bytosti počas celého obdobia jej existencie. Je to harmonický rozvoj telesných, duševných a duchovných síl. Pripravuje študenta na radostnú službu v tomto svete a na vyššiu radosť zo širšej služby vo svete budúcom.VYCH 11.3

Zdroj takého vzdelávania nám odhaľujú slová Písma svätého, ktoré poukazujú na Nekonečného, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti“. Kološanom 2,3. „On má rozvahu i rozumnosť“. Job 12,13.VYCH 11.4

Svet má svojich veľkých učiteľov, ľudí s obrovským intelektom a rozsiahlymi znalosťami, výroky ktorých podnecujú myslenie a otvárajú nedozerné oblasti poznania. Sú uctievaní ako dobrodinci ľudstva, no Jeden ich všetkých prevyšuje. Stopy učiteľov sveta možno sledovať potiaľ, kam až siahajú záznamy ľudskej histórie, ale Svetlo existovalo už pred nimi. Ako mesiac a planéty našej slnečnej sústavy žiaria odrazeným svetlom slnka, tak aj veľkí myslitelia sveta, ak je ich učenie pravdivé, odrážajú lúče „Slnka spravodlivosti“. Malachiáš 4,2 ROH; Malachiáš 3,20 ECAV. Každý záblesk myšlienky a intelektu pochádza zo „Svetla sveta“. (Ján 8,12)VYCH 11.5

V súčasnosti sa síce veľa hovorí o dôležitosti vyššieho vzdelania, ale skutočné vyššie vzdelanie dáva len ten, v ktorom „je múdrosť a sila“ (Job 12,13) a z ktorého „úst pochádza poznanie a rozumnosť“. Príslovia 2,6.VYCH 11.6

V poznaní Boha má svoj zdroj každé pravé poznanie a rozvoj. Kamkoľvek sa v materiálnom, duševnom či duchovnom svete obrátime, na čokoľvek sa, okrem nákazy hriechu, pozrieme, všade sa zjavuje toto poznanie. Môžeme skúmať ktorýmkoľvek smerom s úprimnou túžbou dopátrať sa pravdy, vždy prídeme do kontaktu s neviditeľnou, ľudský rozum presahujúcou Inteligenciou, ktorá pôsobí vo všetkom a prostredníctvom všetkého. Myseľ človeka sa dostáva do spojenia s mysľou Boha, ľudské konečno s Božím nekonečnom a tento vplyv na telo, myseľ a dušu je neoceniteľný.VYCH 12.1

V tomto spojení spočíva najvyššie vzdelanie. Je to jedinečná Božia metóda rozvoja. „Spriateľ sa s Ním!“ (Job 22,21) znie posolstvo ľudstvu. Metóda naznačená týmito slovami bola použitá pri výchove praotca nášho rodu. Keď sa Adam v sláve bezhriešneho človečenstva postavil v posvätnom Edene, dal mu Boh tento pokyn.VYCH 12.2

Pri správnom chápaní výchovy musíme pamätať na povahu človeka aj Boží stvoriteľský zámer s ním. Zvážiť musíme aj zmenu, ktorá poznaním zla v človekovi nastala.VYCH 12.3

Keď Adam vyšiel z ruky Stvoriteľa, niesol vo svojej telesnej, duševnej a duchovnej prirodzenosti podobu svojho Tvorcu. „A stvoril Boh človeka na svoj obraz“,(1. Mojžišova 1,27) a preto podľa Božieho zámeru mal človek svojím životom stále zjavovať tento obraz a dokonalejšie odzrkadľovať slávu svojho Stvoriteľa. Všetky jeho schopnosti sa mali postupne rozvíjať, mohutnieť a prinášať úžitok. Tajomstvá viditeľného vesmíru – „divy to Toho, ktorý je dokonalá múdrosť“ (Job 37,16) – človeka priam vyzývali na štúdium. Jeho vznešenou výsadou bolo, že tvárou v tvár a srdcom k srdcu mal spoločenstvo so svojím Tvorcom. Keby bol zostal verný Bohu, všetko to by mu navždy patrilo. Po celú večnosť by mohol získavať nové poklady poznania, objavovať svieže pramene šťastia a nadobúdať čoraz jasnejšie predstavy o Božej múdrosti, moci a láske. Stále dokonalejšie by napĺňal zmysel svojho stvorenia a odzrkadľoval Stvoriteľovu slávu.VYCH 12.4

Neposlušnosťou však o to prišiel. Božská podoba bola následkom hriechu poškodená a takmer zničená. Telesné sily človeka boli oslabené, jeho duševné schopnosti ochabli a jeho duchovný zrak sa zahmlil. Stal sa zajatcom smrti. Ľudský rod však nezostal beznádejne opustený. Nekonečná Božia láska a milosrdenstvo pripravili plán spasenia a zaručili život na skúšku. Obnoviť v človeku obraz jeho Tvorcu, priviesť ho späť k jeho pôvodnej dokonalosti, v ktorej bol stvorený, podporiť rozvoj tela, mysle a duše tak, aby sa Boží úmysel v jeho stvorení mohol uskutočniť – to všetko malo byť dielom vykúpenia. Toto je zároveň zmysel výchovy, najvyšší cieľ života.VYCH 13.1

Láska, základ stvorenia a vykúpenia, je základom pravej výchovy. Jasne to vystihuje zákon, ktorý nám dal Boh ako pravidlo života. Prvým veľkým prikázaním je: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle.“ Lukáš 10,27. Milovať jeho, večného, vševediaceho, jediného, celou silou, mysľou a srdcom, znamená najvyšší rozvoj každej schopnosti. Tým sa v celej bytosti – v tele, mysli i v duši – obnovuje Boží obraz.VYCH 13.2

Druhé prikázanie sa podobá prvému: „Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ Matúš 22,39. Zákon lásky nás vyzýva, aby sme svoje telo, myseľ a dušu odovzdali službe Bohu a blížnym. Táto služba, ktorou sa stávame požehnaním pre iných, prináša najväčšie požehnanie nám samým. Nesebeckosť je základ každého pravého rozvoja. Obetavou službou dosahujeme najvyššie zušľachtenie každej schopnosti. Stávame sa „účastníkmi božskej prirodzenosti“. 2. Petra 1,4. Sme pripravovaní pre nebo, pretože nebo prijímame do svojich sŕdc.VYCH 13.3

Keďže zdrojom každého pravého poznania je Boh, prvoradým cieľom výchovy je usmerniť naše mysle k jeho vlastnému sebazjaveniu. Adam a Eva prijímali poznanie o Bohu priamym spoločenstvom s ním a poznávali ho aj prostredníctvom jeho diela. Všetky stvorené veci vo svojej pôvodnej dokonalosti boli vyjadrením Božieho zmýšľania. Adamovi a Eve príroda štedro zjavovala božskú múdrosť. Prestúpením sa však človek pripravil o poznávanie Boha v priamom kontakte s ním a do značnej miery aj prostredníctvom jeho diela. Zem zohyzdená a znečistená hriechom len matne odzrkadľuje Stvoriteľovu slávu. Pravdou zostáva, že jeho názorné naučenia nie sú úplne znehodnotené. Na každej stránke veľkého zväzku jeho stvorených diel možno nájsť stopy jeho rukopisu. Príroda stále rozpráva o svojom Stvoriteľovi. Toto zjavenie je však neúplné a v našom padlom stave s oslabenými schopnosťami a obmedzeným videním nie sme schopní správne si ho vyložiť. Potrebujeme dokonalejšie zjavenie, ktoré sme dostali od Boha v jeho písanom Slove.VYCH 13.4

Písmo sväté je dokonalým meradlom pravdy a malo by mať vo vzdelávaní to najvyššie miesto. Ku vzdelaniu hodnému svojho mena musíme prijímať poznávanie Boha Stvoriteľa a Krista Vykupiteľa tak, ako ich zjavuje posvätné slovo.VYCH 14.1

Každá ľudská bytosť, stvorená na Boží obraz, sa podobá svojmu Stvoriteľovi tým, že má schopnosť myslieť a konať. Ľudia, u ktorých je táto schopnosť rozvinutá, vedia niesť zodpovednosť v podnikaní a ovplyvňovať charakter iných. Poslaním pravej výchovy je rozvíjať tieto schopnosti a viesť mladých ľudí k samostatnému mysleniu. Neobmedzujme ich štúdium na to, čo ľudia povedali či napísali, ale usmerňujme ich k zdroju pravdy, k otvoreným oblastiam skúmania prírody a zjavenia. Nech rozjímajú o dôležitých zásadách povinnosti a poslania a ich mysle sa rozvinú a posilnia. Výchovné inštitúcie môžu namiesto vzdelaných slabochov pripravovať myšlienkovo zdatných a činorodých ľudí, pánov, nie otrokov okolností, ktorým v ich presvedčení nechýba odvaha.VYCH 14.2

Takáto výchova znamená viac než len duševnú disciplinovanosť a poskytuje viac než len telesný tréning. Posilňuje charakter tak, aby pravda a priamosť neboli obetované sebeckej túžbe či svetským ambí-ciám. Obrňuje myseľ proti zlému. Namiesto toho, aby sa nejaká panujúca vášeň stala zničujúcou mocou, dostáva sa každá pohnútka a túžba do súladu s veľkými zásadami práva. Myseľ, ktorá sa zaoberá dokonalosťou Božieho charakteru, sa obnovuje a duša sa pretvára na Boží obraz.VYCH 15.1

Ktorá výchova môže byť vyššia ako táto? Čo sa jej môže vyrovnať?VYCH 15.2

„Nedostať ju za rýdze zlato,
ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.
Nedá sa vyvážiť ofírskym zlatom,
ani vzácnym ónyxom a zafírom.
Nevyrovná sa jej ani zlato ani sklo,
nedá sa vymeniť za zlaté predmety.
Koraly a kryštál ani neprídu do úvahy;
vlastniť múdrosť je nad perly..“ Job 28,15-18.VYCH 15.3

Boží ideál pre jeho deti je vyšší než aj tá najvznešenejšia ľudská myšlienka. Božskosť – podobnosť Bohu – to je méta, ktorú treba dosiahnuť. Pred študentom sa otvára cesta ustavičného pokroku. Má pred sebou cieľ, ktorý zahŕňa všetko dobré, čisté a vznešené. Filipským 4,8. V každej oblasti pravého poznania bude postupovať tak rýchlo a tak ďaleko, ako je to len možné. Jeho úsilie sa však zameria na ciele o toľko vyššie, ako sú prízemné sebecké záujmy, o koľko sú nebesia vyššie ako zem.VYCH 15.4

Ten, kto pomáha mladým ľuďom pri poznávaní Boha a formuje ich charaktery tak, aby boli v súlade s Božím charakterom, koná vznešené a ušľachtilé dielo. Tým, že v nich prebúdza túžbu dosiahnuť Boží ideál, poskytuje im vzdelávanie, ktoré je vysoké ako nebesia a šírošíre ako vesmír, vzdelávanie, ktoré nemožno ukončiť v tomto živote, ale bude sa v ňom pokračovať v živote, ktorý príde; vzdelávanie, ktoré zabezpečí úspešnému študentovi jeho postup z prípravnej pozemskej školy na vyšší stupeň, do školy nebeskej.VYCH 15.5

Prvé princípy

2. kapitola — Škola v Edene