“Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť...” Matúš 5,11.

Satan od svojho pádu vždy konal podvodne. Ako nesprávne predstavoval Boha, tak pomocou svojich sluhov nesprávne predstavuje aj Božie deti. Spasiteľ povedal: „Hany tých, čo ťa tupia, padli na mňa.“ Žalm 69,10. Podobné hany padajú aj na jeho učeníkov.MB 38.2

Nikto z ľudí nebol zlomyseľnejšie ohováraný než Syn človeka. Posmievali sa mu a tupili ho, pretože dôsledne uskutočňoval zásady Božieho zákona. Ľudia ho nenávideli bez príčiny. No napriek tomu sa pokojne postavil pred svojich nepriateľov a oznámil im, že údelom kresťanov je aj potupa. Svojim nasledovníkom pripomínal, ako majú čeliť útokom zla a vyzýval ich, aby neochabovali pod tlakom prenasledovania.MB 39.1

Ohováranie môže síce ublížiť dobrej povesti, nemôže však poškvrniť povahu, lebo tú chráni Boh. Kým s hriechom nebudeme súhlasiť, nijaká ľudská či démonická moc nemôže poškvrniť naše vnútro. Kto vierou kotví v Bohu, zostáva rovnaký vo chvíli svojej vrcholnej skúšky a za najhorších okolností, aký bol v čase blahobytu, keď sa zdalo, že Pán ho miluje. Ľudia môžu jeho slová, pohnútky a činy nesprávne pochopiť alebo prekrútiť, no on na to nedbá, pretože mu ide o vyššie hodnoty. Zostáva neochvejný ako Mojžiš, „akoby videl Neviditeľného“. Židom 11,27. Nehľadí „na viditeľné, ale na neviditeľné“. 2. Korinťanom 4,18.MB 39.2

Kristus vie o všetkom, čo ľudia nesprávne chápu a prekrúcajú. Jeho nasledovníci môžu byť pokojní, trpezliví a plní dôvery, nech by sa stali terčom i tej najväčšej zloby a opovrhnutia, pretože nič nezostane tajné, aby nebolo zjavené, a tých, čo ctia Boha, poctí aj on pred ľuďmi i anjelmi.MB 39.3

Ježiš povedal: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť; radujte sa a veseľte sa, lebo máte v nebesiach veľkú odmenu.“ Matúš 5,11.12. Spasiteľ pripomenul učeníkom, aby si „za vzor trpezlivosti v utrpení“ (Jakoba 5,10) vzali prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom. Ábel bol z Adamových potomkov prvým nasledovníkom neviditeľného Krista, ktorý zomrel ako mučeník. Enoch chodil s Bohom a svet ho nepoznal. Nóacha vysmiali ako fanatika a panikára. „Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba i okovy aj žalár.“ „Iní boli mučení a neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie.“ Židom 11,36.35.MB 39.4

Bohom povolaní poslovia boli v každom čase hanobení a prenasledovaní, ale práve ich súžením sa šírila zvesť o Bohu. Každý Kristov služobník sa má stať ich spoločníkom a pokračovať v diele s presvedčením, že nepriatelia nemôžu urobiť nič proti pravde, ale pre pravdu. Boh chce, aby sa pravda dostala do popredia a stala sa predmetom poznávania a rozhovorov aj napriek tomu, že ľudia ňou opovrhujú. Myseľ treba prebúdzať. Boh každým nedorozumením, potupou či nepriateľskou snahou obmedziť slobodu svedomia prebúdza ľudí, ktorí by inak zostali celkom ľahostajní.MB 40.1

Ako často potvrdil túto skúsenosť život Božích poslov. Keď bol šľachetný a výrečný Štefan na podnet Veľrady ukameňovaný, šírenie evanjelia sa tým nezastavilo. Nebeské svetlo, ktoré mu osvietilo tvár a nebeský súcit, ktorý vyslovil vo svojej predsmrtnej modlitbe, zasiahli prítomných fanatických členov Veľrady ako ostré šípy. Popredný prenasledovateľ kresťanov Saul sa stal Božím vyvoleným nástrojom, ktorý oznámi Kristovo meno pohanom, kráľom a synom Izraela. Pavel po mnohých rokoch už ako starec napísal zo svojho väzenia v Ríme: „Niektorí síce zvestujú Krista zo závisti a hašterivosti,... nie úprimne, lebo si myslia, že mi v mojich putách spôsobia bolesť. Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne zvestuje Kristus.“ Filipským 1,15-18. Uväznenie Pavla pomohlo rozšíriť evanjelium ešte ďalej a pre Krista sa rozhodli aj ľudia priamo v cisárskom paláci. Satan chce zničiť „neporušiteľné semeno“ slova „živého a večného Boha“. 1. Petra 1,23. Tým ho však nechtiac do ľudských sŕdc zasieva. Potupou a prenasledovaním Božích detí sa Kristovo meno oslavuje a ľudia sú privádzaní k spáse.MB 40.2

Veľká odmena čaká v nebi tých, čo napriek prenasledovaniu a prekážkam vydávajú svedectvo o Kristovi. Kým sa ľudia ženú za pozemským bohatstvom, Ježiš ich upozorňuje na nebeskú odmenu. Nehovorí, že ju dostanú len v budúcom živote, lebo ju môžu získať už tu na zemi. Kedysi sa Hospodin zjavil Abrahámovi a povedal mu: „Ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena.“ 1. Mojžišova 15,1. To je odmena všetkých, čo nasledujú Krista. Dedičstvom Božích služobníkov je Hospodin – Immanuel, „v ňom sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania“, v ňom „telesne prebýva celá plnosť Božstva“. Kološanom 2,3.9. Dedičstvo Božích služobníkov znamená mať úzky vzťah s Kristom, poznať ho a privlastniť si ho takou mierou, akou sa mu srdce stále viac otvára a ochotne prijíma jeho vlastnosti. K dedičstvu Božích služobníkov patrí aj poznanie jeho milosti a moci, prijatie Kristovho nevyspytateľného bohatstva, stále hlbšie chápanie „šírky, dĺžky, výšky a hĺbky“ spolu s pochopením „Kristovej lásky, ktorá prevyšuje poznanie“. Efezským 3,18.19. „Toto je údel sluhov Hospodinových a ich spása odo mňa – znie výrok Hospodina“. Izaiáš 54,17.MB 41.1

Táto radosť napĺňala Pavlovo a Sílasovo srdce, keď sa o polnoci vo filipskom väzení modlili k Bohu a spievali mu chválospevy. Kristus bol s nimi a svetlo jeho prítomnosti rozjasňovalo tmu nebeskou slávou.MB 41.2

Rozmach evanjelia potešil Pavla. Z Ríma napísal: „Tomu sa teším, a aj sa budem tešiť.“ Filipským 1,18. Rovnaké slová, aké Kristus vyslovil v Reči na vrchu, znova zazneli v posolstve apoštola Pavla veriacim vo Filipách počas prenasledovania: „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!“ Filipským 4,4.MB 42.1