“Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci.” Matúš 6,5.

Farizeji sa zvykli modliť v určité hodiny. Neraz sa stávalo, že čas modlitby ich zastihol na ulici alebo na tržnici. Nech už boli kdekoľvek, hoc aj uprostred davu, zastavili sa a nahlas odriekali naučené modlitby. Ježiš prísne pokarhal tento prejav vystatovačnej zbožnosti. Modlitbu na verejnosti neodsúdil, lebo aj on sa s učeníkmi modlil pred zástupmi ľudí. Učil však, že súkromná modlitba nepatrí na verejnosť. Je vyjadrením osobného vzťahu k Bohu, má ju teda počuť len Boh, a nie zvedavé uši ľudí.MB 89.1

„Keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky.“ Matúš 6,6. Nájdi si miesto na súkromnú modlitbu. Aj Ježiš mal miesta, kde sa dôverne zhováral s Bohom a podobne ich smieme mať i my. Ba neraz cítime potrebu byť osamote s Bohom.MB 89.2

„Modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ Matúš 6,6. V Ježišovom mene smie každý z nás dôverne prísť k Bohu ako dieťa. Nepotrebujeme človeka ako sprostredkovateľa. V mene Ježiša Krista môžeme otvoriť svoje srdce Otcovi ako tomu, kto nás pozná a miluje.MB 89.3

Na skrytom mieste, kde nás vidí a počuje len Boh, môžeme vyrozprávať svoje najtajnejšie priania a túžby neskonale zľutovnému Otcovi. Keď sa v samote stíšime, osloví naše srdce hlas, ktorý sa ozve vždy, keď človek volá z hĺbky svojej biedy.MB 89.4

„Pán je milosrdný a ľútostivý.“ Jakoba 5,11. Vo svojej trpezlivej láske je vždy ochotný vypočuť vyznania zblúdených a prijať ich pokánie. Čaká od nás vďačnosť, podobne ako matka čaká úsmev od svojho milovaného dieťaťa. Chce, aby sme pochopili, ako úprimne a vrúcne po nás túži. Radí nám, aby sme v každej tiesnivej situácii hľadali útočisko v jeho súcite a náš zármutok zverili jeho láske. Naše bolesti a rany smieme zveriť jeho uzdravujúcej moci, našu slabosť jeho sile a našu prázdnotu jeho plnosti. Nech prišiel k nemu ktokoľvek, nikoho nesklamal. „Tí, čo ho uzrú, budú žiariť, ich tváre sa nezapýria.“ Žalm 34,6.MB 89.5

Tí, čo prichádzajú k Bohu v skrytosti súkromia a v tiesni volajú k nemu o pomoc, neprosia nadarmo. „Tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ Matúš 6,4. Ak si Krista zvolíme za svojho každodenného sprievodcu, cítime pôsobenie moci neviditeľného sveta. Tým, že hľadíme na Ježiša, stávame sa mu podobnými. Pohľad naňho spôsobuje našu vnútornú premenu. Povaha sa nám zjemňuje a zušľachťuje pre nebeské kráľovstvo. Spoločenstvo s Pánom nepochybne prehlbuje zbožnosť, utvrdzuje čistotu a zvrúcňuje nadšenie. Naša modlitba bude účinnejšia. Božia výchova sa v našej výchove prejaví novou usilovnosťou a horlivosťou.MB 90.1

Človek, ktorý dennodenne úprimne prosí Boha o pomoc, oporu a silu, bude mať šľachetné túžby, rozvážne správanie a stály hlad po spravodlivosti. Trvalé spojenie s Bohom nám pomôže šíriť svetlo pokoja a súladu medzi tými, s ktorými sa stretávame. Sila získaná modlitbou a vytrvalé úsilie dosiahnuť povahu ozdobenú ohľaduplnosťou a pozornosťou nám zmenia každodenné povinnosti na radosť a naplnia nás pokojom za všetkých okolností.MB 90.2

Keď sa priblížime k Bohu, vloží nám do úst svoje posolstvo, ba priam slová, ktorými budeme o ňom svedčiť a velebiť jeho meno. Naučí nás melódiu piesne anjelov, ktorá oslavuje nášho nebeského Otca. Z každého skutku bude vyžarovať svetlo a láska Spasiteľa, ktorý v nás prebýva. Keď človek žije vierou v Božieho Syna, starosti ho príliš netrápia.MB 90.3