“Ak teda bude tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla.” Matúš 6,22.

Podľa Spasiteľových slov je všetko podmienené čistotou našich úmyslov a bezvýhradnou odovzdanosťou Bohu. Osvietenie od Boha prichádza v ústrety úprimnej, vytrvalej snahe poznať pravdu a žiť podľa nej za každú cenu. Pravá zbožnosť znamená, že sa nebudeme dobrovoľne poddávať hriechu. Vtedy sa pri nás splní výrok apoštola Pavla: „Jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za víťaznou cenou, totiž za Božím povolaním, do neba, v Kristu Ježišovi. Pre neho som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal .“ Filipským 3,8.13.14.MB 95.3

Komu zrak zaslepilo sebectvo, zostáva v tme. „Ak tvoje oko bude zakalené, celé tvoje telo bude plné tmy.“ Matúš 6,23. Táto nepreniknuteľná temnota zatvrdila Židov v nevere a znemožnila im poznať povahu a poslanie toho, ktorý ich prišiel vyslobodiť z hriechu.MB 95.4

Prehra v pokušení sa začína vtedy, keď dovolíme, aby v našej mysli vyklíčila pochybnosť a naša dôvera v Boha ochabla. Kým sa bezvýhradne neodovzdáme Bohu, zostávame v tme. V prípade akejkoľvek pochybnosti nechávame satanovi otvorené dvere, aby nás mohol zvádzať. Len čo nám zatemní zrak a znemožní výhľad viery v Boha, strácame ochranu pred hriechom.MB 96.1

Duchovne zaslepení sme vtedy, keď nás ovláda nejaká hriešna túžba. Kedykoľvek jej podľahneme, umocňuje sa v nás odpor voči Bohu. Na satanovej ceste nás obklopia tiene zla a každým ďalším krokom sa dostávame do hlbšej tmy a väčšej duchovnej slepoty.MB 96.2

V duchovnej oblasti platí rovnaký zákon ako v prírode. Kto trvale zostáva v tme, nakoniec celkom oslepne. Obklopí ho tá najhustejšia tma, ktorú nepresvieti ani poludňajšie slnko. Kto „chodí v tme, ani nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči“. 1. Jána 2,11. Povoľnosťou zlu a zámerným prehliadaním Božej lásky hriešnik stráca zmysel pre dobro, prestáva túžiť po Bohu a nevie vnímať nebeské svetlo. Pozvanie milosti je stále rovnako láskyplné. Božie svetlo svieti tak jasne, ako keď človeka osvietilo prvýkrát, ale hlas naráža na hluché uši a slepé oči svetlo nevnímajú.MB 96.3

Kým je čo len iskrička nádeje na záchranu, Boh sa nikoho nezrieka a nikoho neopúšťa. Boh sa neodvracia od človeka, ale človek sa odvracia od Boha. Náš nebeský Otec volá každého, vo svojej veľkej láske ho napomína a ubezpečuje, kým jeho spásny vplyv na hriešnika má ešte zmysel. Človek je zodpovedný sám za seba. Keď dnes odmieta vplyv Ducha Svätého, neskôr odmietne aj väčšie svetlo. Jeho odpor voči Bohu sa bude stále zväčšovať, až nakoniec svetlo prestane vnímať a voči vplyvu Ducha Svätého zostane ľahostajný. Potom sa v ňom aj zvyšok svetla premení na tmu.MB 97.1