“Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd.” Matúš 5,22.

Hospodin prostredníctvom Mojžiša povedal: „Neprechovávaj v srdci nenávisť voči svojmu bratovi... nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj blížneho ako seba samého.“ 3. Mojžišova 19,17.18. Kristus hovoril o tých istých pravdách, ktoré hlásali už proroci, ktoré však pre tvrdosť srdca a záľubu v hriechu boli zatemnené.MB 61.3

Spasiteľ upozornil poslucháčov na to, že síce odsudzujú iných ako priestupníkov, no sami majú také isté nedostatky, pretože v srdci nosia zlobu a závisť.MB 62.1

Na druhom brehu jazera oproti miestu, kde sa zhromaždili, ležala osamelá krajina Bášan. V jej hlbokých preliačinách a zalesnených vrchoch boli oddávna skrýše zločincov. Ľudia si dobre pamätali lúpeže a vraždy, ktoré sa tam stali a mnohí týchto násilníkov vášnivo odsudzovali. Pritom však sami boli prudkí a neznášanliví. Hnevali sa na rímskych utláčateľov a nazdávali sa, že môžu nenávidieť všetky ostatné národy a opovrhovať nimi, ba že smú pohŕdať aj vlastnými krajanmi, ktorí vo všetkom s nimi nesúhlasili. Tým prestupovali zákon, ktorý vraví: „Nezabiješ.“MB 62.2

Pomstychtivá nenávisť, ktorej pôvodcom je satan, ich zviedla k tomu, že nakoniec zabili aj Božieho Syna. Kto pestuje závisť a zlobu, podnecuje v sebe to, čoho následkom býva smrť. Ako sa v rastline skrýva semeno, tak je v myšlienke na pomstu skrytý zločin. „Každý, kto nenávidí svojho brata je vrah; a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“ 1. Jána 3,15.MB 63.1

„Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred Veľradu.“ Boh dal svojho Syna, aby nás vykúpil. Tým vyjadril vysokú cenu každého človeka. Nikomu nedovoľuje hovoriť o iných pohŕdavo. Je možné, že na ľuďoch, s ktorými sa stretávame, pozorujeme určité nedostatky a slabosti. Boh však v každom človekovi vidí svoje vlastníctvo, ktoré mu patrí nielen právom stvorenia, ale aj právom vykúpenia drahou Kristovou krvou. Všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz. Aj s tými, ktorí padli najhlbšie, máme zaobchádzať úctivo a milosrdne. Bohu sa budeme zodpovedať za každé opovržlivé slovo o ktoromkoľvek človekovi, za ktorého Kristus zomrel.MB 63.2

„Veď kto ti prisudzuje prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, akoby si nebol dostal?“ „Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On vlastnému Pánovi stojí alebo padá.“ 1. Korinťanom 4,7; Rimanom 14,4.MB 63.3

„Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého pekla.“ Matúš 5,22. Stará zmluva slovom „blázon“ označuje odpadlíka alebo toho, kto celkom prepadol zlu. Podľa Ježišových slov každý, kto svojho brata odsudzuje ako odpadlíka alebo človeka, ktorý pohŕda Bohom, dokazuje, že sám zasluhuje rovnaké odsúdenie.MB 63.4

Keď Kristus „bojoval s diablom o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť nad ním rúhavý súd“. Júdu 1,9. Keby to bol urobil, bol by sa postavil na stranu satana, pretože zatracovanie patrí medzi jeho zbrane. Písmo ho nazýva „žalobcom našich bratov“. Zjavenie Jána 12,10. Ježiš nechcel použiť nijakú satanovu zbraň. Odpovedal slovami: „Nech ťa Pán potresce!“ Júdu 1,9.MB 63.5

Ježiš je nám príkladom. V prípade sporu s Kristovými nepriateľmi by sme nemali povedať nič s náznakom odvety či odsúdenia. Kto vystupuje ako Boží hovorca, nemal by používať slová, aké v spore so satanom nepoužil ani nebeský Vládca. Súdenie a odsúdenie máme prenechať Bohu.MB 64.1