“Ak ťa zvádza na hriech pravá ruka odsekni ju a zahoď.” Matúš 5,30.

Človek by si iste nechal amputovať aj pravú ruku, keby tým zastavil šírenie nákazy, ktorá by mu ohrozovala život. Oveľa ochotnejšie by sa mal vzdať všetkého, čo mu ohrozuje život večný.MB 66.2

Poslaním evanjelia je vykúpiť spútaných a zotročených satanom, aby mohli prežívať slávnu slobodu Božích detí. Boh ich chce ochrániť nielen pred utrpením, ktoré je nevyhnutným následkom hriechu, ale aj pred hriechom samým. Hriechom ochromený človek má byť očistený a premenený, aby bol podobný „obrazu jeho Syna“. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani len do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ Rimanom 8,28; 1. Korinťanom 2,9. Len večnosť vyjaví, aký slávny cieľ môže dosiahnuť človek obnovený na Boží obraz.MB 66.3

Ak chceme dospieť k tomuto vznešenému ideálu, musíme sa zrieknuť všetkého, čo by nám mohlo pripraviť pád. Od nás závisí, či sa necháme zotročiť hriechom. Vylúpnutím oka či odseknutím ruky sa tu rozumie podriadenie vlastnej vôle Bohu. Dobrovoľné podriadenie vôle Stvoriteľovi nám často pripadá ako vedomé poškodzovanie a mrzačenie vlastného života. Ježiš však povedal, že je lepšie, ak tvoje ja v záujme vstupu do večného života bude hoc aj zmrzačené. To, čo pokladáš za pohromu, môže byť bránou k najväčšiemu duchovnému zisku.MB 66.4

Boh je zdroj života, a preto skutočný život môžeme mať len vtedy, keď sme spojení s ním. Nejaký čas môžeme síce žiť aj bez Boha, ale skutočný život nemáme. V Písme čítame: „Rozkošnica je zaživa mŕtva.“ 1. Timoteovi 5,6. Boh nám môže predlžovať život len vtedy, keď mu podriadime svoju vôľu. Ježiš naznačil, že nad skrytými hriechmi, o ktorých sa zmienil, zvíťazíme len vtedy, keď sa mu bezvýhradne odovzdáme, a tým prijmeme jeho život. Svoje hriechy sa síce môžeš snažiť pochovať v hlbinách vlastného srdca v úsilí odstrániť ich z dohľadu ľudí, ale ako chceš obstáť pred Bohom?MB 67.1

Ak sa spoliehaš len na seba a svoju vôľu nechceš podriadiť Bohu, rozhoduješ sa pre smrť. Boh je pre hriech, nech by sa vyskytol kdekoľvek, spaľujúcim ohňom. Ak sa rozhodneš pre hriech a nezriekneš sa ho, potom Božia prítomnosť, ktorá spaľuje hriech, musí zničiť aj teba.MB 67.2

Pritom však ide o obetovanie niečoho nízkeho v záujme niečoho vznešeného, o zavrhnutie pozemského kvôli duchovnému, časného kvôli večnému. Boh nechce zničiť našu vôľu, pretože uplatnením vôle môžeme splniť to, čo od nás očakáva. Máme mu podriadiť svoju vôľu, aby nám ju vrátil očistenú a zušľachtenú. Má byť zapojená do Božej služby, aby Boh mohol cez nás šíriť lásku a duchovnú moc. Aj keď sa toto podriadenie vôle môže javiť zatvrdilému srdcu ako trpké a bolestné, predsa je pre teba užitočné.MB 67.3

Jákob pochopil víťazstvo premáhajúcej viery len vtedy, keď sa ako ochromený a bezmocný vrhol na hruď Anjela zmluvy a získal titul Božieho kniežaťa. Len vtedy, keď začal kulhať, zastavili sa pred ním Ézavove ozbrojené zástupy a len potom sa pred ním sklonil faraón, pyšný dedič kráľovského trónu, aby si vyprosil jeho požehnanie. Tak sa aj Pôvodca nášho spasenia stal „dokonalým cez utrpenie“ (Židom 2,10), a synovia viery sa „zo slabých stávali mocnými“ a „zaháňali šíky cudzincov“. Židom 11,34. Podobne „aj chromí si ulúpia lup“ (Izaiáš 33,23) a slabý bude „ako Dávid a dom Dávidov bude ako... anjel Boží“. Zachariáš 12,8.MB 68.1