“Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom...” Lukáš 11,4.

Ježiš učí, že Božie odpustenie môžeme prijať len vtedy, keď sme sami ochotní odpustiť viny iným. Boh nás k sebe priťahuje svojou láskou. Len čo sa táto láska dotkne nášho srdca, prebudí v nás lásku k ostatným ľuďom.MB 117.1

Po skončení modlitby Ježiš dodal: „Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky.“ Matúš 6,14.15. Kto nie je ochotný odpúšťať, pretrháva jediné spojenie, ktorým môže dostať milosť od Boha. Nesmieme sa nazdávať, že ľuďom, ktorí nám ublížili, sme oprávnení odmietnuť odpustenie, kým sa nám neospravedlnia. Či sa pokoria, vyznajú a prežijú pokánie, to je nepochybne ich vec, my však máme byť milosrdní k všetkým, čo sa voči nám previnili, či svoju vinu uznajú, alebo nie. Nech nás akokoľvek ranili, nemali by sme byť zatrpknutí ani nad ublížením príliš ubolení. Keď však očakávame, že Boh nám odpustí všetko, čím sme proti nemu zhrešili, aj my máme odpustiť všetkým, ktorí sa previnili voči nám.MB 117.2

Odpustenie má však širší význam. Keď Boh hovorí, že „hojne odpúšťa“, dodáva niečo, čo presahuje naše chápanie: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, znie výrok Hospodinov, ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ Izaiáš 55,7-9. Božie odpustenie neznamená len úkon, ktorým nás Boh zbavuje trestu. Nie je to len odpustenie hriechu, ale aj vyslobodenie z neho. Je to dar spásnej lásky, ktorá pretvára srdce. Dávid správne chápal odpustenie, a preto prosil: „Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ Žalm 51,12. Pri inej príležitosti povedal: „Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše neprávosti.“ Žalm 103,12.MB 117.3

V Kristovi sa Boh obetoval za naše hriechy. Na kríži podstúpil strašnú smrť, trest za hriech namiesto nás, spravodlivý za nespravodlivých, aby nám dokázal svoju lásku a pritiahol nás k sebe. V Písme čítame: „Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ Efezským 4,32. Dovoľte, aby vo vás prebýval Kristus, Boží život, a aby prostredníctvom vás prejavoval nebeskú lásku, ktorá zúfalým vdýchne nádej a hriešnikom prinesie nebeský pokoj. Od samého začiatku našej cesty k Bohu nás musí viesť zásada, že ak prijímame milosť od Boha, musíme ju zjavovať aj iným.MB 118.1

Ak chceme prijať Božiu odpúšťajúcu lásku, musíme ju poznať a veriť jej (1. Jána 4,16). Satan sa všemožne snaží oklamať nás a zabrániť nám v tom. Pripomína nám, že naše chyby a priestupky sú také závažné, že Boh nemôže vypočuť naše modlitby, ani nás požehnať či spasiť. Sami osebe sme bezmocní a pred Bohom nemáme nijaké zásluhy. Nepriateľ nás presviedča, že nám už nič nepomôže a každé úsilie o nápravu je márne. Proti našej snahe utiecť sa k Bohu satan pohotovo namieta: Zbytočne sa modlíš. Nespáchal si azda dosť zlých skutkov? Nehrešil si proti Bohu a neprevinil si sa proti vlastnému svedomiu? My však môžeme nepriateľa umlčať uistením samého Boha, že „krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu“. 1. Jána 1,17. Keď si uvedomujeme svoju hriešnosť a neodvažujeme sa modliť, práve vtedy modlitbu najviac potrebujeme. Musíme sa modliť a veriť, aj keď sme zahanbení a hlboko pokorení. „Verná je to reč a hodná plného prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov. Ja som prvý z nich.“ 1. Timoteovi 1,15. Odpustenie a zmierenie s Bohom nie je odmenou za naše skutky. Boh nám to dáva nie za naše zásluhy, ale ako dar na základe Kristovej dokonalej spravodlivosti.MB 118.2

Nikdy sa nesnažme zmenšovať svoju vinu ospravedlňovaním hriechu. Vžime sa do Božieho pohľadu na hriech. Boh posudzuje zlo veľmi vážne. Len Golgota nám môže zjaviť ohavnosť hriechu. Keby sme mali sami znášať ťarchu svojich vín, neuniesli by sme ju. Toto preťažké bremeno vzal na seba Boží Syn. Hoci bol bez hriechu, ochotne znášal naše neprávosti. „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám naše hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ 1. Jána 1,9. Aké veľkorysé posolstvo! Spravodlivý Boh ospravedlní každého, kto uverí v Ježiša Krista. „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy na svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť.“ Micheáš 7,18.MB 119.1