“Posväť sa meno tvoje...” Matúš 6,9.

Posvätiť Božie meno vyžaduje, aby sme výrazy, ktorými označujeme zvrchovanú Bytosť, vyslovovali s úctou. „Jeho meno je sväté a hrozné.“ Žalm 111,9. Božie meno nesmieme nikdy a nijakým spôsobom brať do úst ľahkovážne. Modlitbou vchádzame do prijímacej siene Najvyššieho, a preto by sme mali k nemu pristupovať s posvätnou bázňou. V jeho prítomnosti si aj anjeli zakrývajú tvár. Svätí cherubi a serafi sa približujú k jeho trónu s najväčšou úctou. O čo úctivejšie by sme mali prichádzať k nášmu Stvoriteľovi a Pánovi my, smrteľní a hriešni ľudia!MB 110.3

Posvätiť Božie meno znamená oveľa viac. Navonok môžeme podobne ako Židia v Kristovej dobe prejavovať Bohu veľkú úctu, a predsa pritom jeho meno znesväcovať. Toto sväté meno znamená, že Boh je „milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti... odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech.“ 2. Mojžišova 34,6.7. Podľa proroctva sa Kristova cirkev bude volať: „Hospodin je naša spravodlivosť.“ Jeremiáš 33,16. Toto meno nech nosí každý Kristov nasledovník. Ono je dedičstvom Božích detí. Rodina sa predsa volá po otcovi. Prorok Jeremiáš sa počas veľkého súženia Izraela modlil: „Tvoje meno nosíme, neopúšťaj nás!“ Jeremiáš 14,9.

Božie meno posväcujú nebeskí anjeli a obyvatelia bezhriešnych svetov. Keď sa modlíte: „Posväť sa meno tvoje,“ prosíte, aby bolo posvätené na tomto svete i vo vás. Boh sa k vám priznal pred ľuďmi aj anjelmi ako k svojim deťom. Modlite sa, aby ste nezneuctili „vznešené meno, ktoré sa vzývalo nad vami“. Jakoba 2,7. Boh vás posiela do sveta ako svojich zástupcov. Každým skutkom, ktorý v živote vykonáte, máte vyvýšiť Božie meno. Táto prosba Pánovej modlitby vás vyzýva, aby ste prejavovali črty jeho povahy. Nemôžete posvätiť Božie meno ani byť predstaviteľmi Boha na svete, kým svojím životom a povahou nepredstavujete život a povahu Boha. To bude možné, len ak prijmete Kristovu milosť a spravodlivosť.MB 111.1