6. kapitola — Nesúďte, ale pracujte

“Nesúďte, aby ste neboli súdení.” Matúš 7,1.

Tí, čo chcú dosiahnuť spásu vlastnými skutkami, zvyčajne vynachádzajú určité príkazy ako hradbu proti hriechu. Keď poznajú, že nie sú schopní zachovávať zákon, vymyslia si svoje pravidlá a ustanovenia, ktorými sa chcú donútiť poslúchať. To všetko odvracia myseľ od Boha a upriamuje ju na vlastné ja. Zo srdca sa potom vytráca láska k Bohu a s ňou aj láska k blížnemu. Tí, čo si tvoria svoj systém mnohorakých predpisov, stávajú sa nakoniec prísnymi kritikmi každého, kto ich predpisy nezachováva. Takéto sebecké a úzkoprsé hodnotenie potláča všetky šľachetné a veľkorysé city. Ľudia sa nakoniec menia na samozvaných sudcov a špehov života iných.MB 127.1

Farizeji patrili k takejto skupine. Z bohoslužieb neodchádzali pokorení s vedomím vlastných nedostatkov ani s vďačnosťou za veľké prednosti, ktoré dostali od Boha. Vracali sa plní duchovnej pýchy a uvažovali len o sebe, o svojich pocitoch, vedomostiach a plánoch. Ich úspechy sa stali meradlom, podľa ktorého súdili iných. Vo svojej samoľúbosti si nárokovali súdiť, kritizovať a odsudzovať.MB 127.2

Niet sa čo diviť, že podobne zmýšľala väčšina ľudí. Jedni druhým zasahovali do svedomia a vzájomnému odsudzovaniu neunikol ani vzťah človeka k Bohu. Práve tieto názory a zvyky mal na mysli Ježiš, keď povedal: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ To znamená, podľa seba neposudzujte iných. Svoje názory či chápanie povinností alebo svoj výklad Písma nepokladajte za všeobecne platnú normu. Neodsudzujte v srdci tých, čo sa nesprávajú podľa vašich predstáv. Nekritizujte iných, nespochybňujte ich pohnútky a neodsudzujte ich.MB 127.3

„Nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán, ktorý vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc.“ 1. Korinťanom 4,5. Nevieme čítať v srdci ľudí. Keďže sme sami chybujúci, nemáme právo odsudzovať iných. Môžeme posúdiť iba zovňajšok. Právo rozhodovať o človekovi má jedine Boh, lebo len on pozná jeho pohnútky a vie s každým zaobchádzať láskavo a súcitne.MB 128.1

„Preto ktokoľvek súdiš, človeče, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ seba samého, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.“ Rimanom 2,1. Tí, čo posudzujú alebo kritizujú iných, odhaľujú vlastné viny. Keď odsudzujú iných, odsudzujú sami seba a Boh toto odsúdenie pokladá za spravodlivé. Uznáva rozsudok, ktorý vyniesli sami nad sebou.MB 128.2