“Chlieb náš každodenný daj nám dnes...“ Matúš 6,11.

Prvá polovica modlitby, ktorú nás naučil Ježiš, sa týka Božieho mena, jeho kráľovstva a jeho vôle. Máme sa modliť, aby ľudia ctili Božie meno, aby prišlo Božie kráľovstvo a aby všetci konali Božiu vôľu. Ak kladiete Božiu službu na prvé miesto, môžete s dôverou žiadať, aby Boh uspokojil vaše potreby. Ak ste sa zriekli vlastného ja a odovzdali sa Kristovi, ste členmi Božej rodiny a všetko, čo patrí Otcovi, patrí aj vám. Boh vám sprístupnil všetky poklady nielen súčasného, ale aj budúceho sveta. Služba anjelov, dar Božieho Ducha a úsilie Božích služobníkov – to všetko je pre vás. Svet so všetkým, čo je v ňom, patrí vám do takej miery, do akej vám to môže prospieť. Aj nepriateľstvo svojvoľných ľudí vám môže pomôcť, pretože vás vychováva pre nebeské kráľovstvo. Ak „ste Kristovi“, „všetko je vaše“. 1. Korinťanom 3,23.21.MB 114.1

Ste ako dieťa, ktoré ešte nenadobudlo svoje dedičské právo. Boh vám ešte neodovzdal sľúbené dedičstvo, aby vás satan nemohol oň ľstivo pripraviť ako kedysi prvú rajskú dvojicu. Kristus vám toto dedičstvo bezpečne chráni pred zničením. Ako Božie deti každodenne dostávate, čo potrebujete. Denne sa teda máte modliť: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Nestrácajte odvahu, ak nemáte dostatočné zásoby na zajtra. Boh vás predsa uisťuje zasľúbením: „Nenechám ťa, ani neopustím.“ Židom 13,5. Dávid napísal: „Bol som mladý a zostarol som, no spravodlivého som nevidel opusteného ani jeho potomstvo žobrať o chlieb.“ Žalm 37,25. Boh, ktorý poslal krkavce, aby pri potoku Karit kŕmili Eliáša, neopustí žiadne zo svojich verných a obetavých detí. O človekovi, ktorý žije podľa Božej vôle, čítame: „Dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála.“ „Nebudú zahanbení v zlých časoch, v dňoch hladu sa nasýtia.“ „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“ Izaiáš 33,16; 37,19; Rimanom 8,32. Ježiš, ktorý pomáhal niesť bremeno starostí svojej ovdovenej matke v Nazarete a postaral sa o jej domácnosť, cíti s každou matkou zápasiacou o chlieb pre svoje deti. Ten, ktorý súcitil so zástupom ľudí, čo boli „zbedačení a skleslí“ (Matúš 9,36), má súcit s chudobnými a chce ich stále požehnávať. Práve v modlitbe, ktorú dal svojim učeníkom, nám pripomína, aby sme nezabúdali na chudobných.MB 114.2

Prosbou: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, žiadame oň nielen pre seba, ale aj pre iných. Uznávame, že Božie dary nie sú určené len nám. Boh nám ich dáva s tým, že nasýtime aj hladných. Boh sa „vo svojej dobrote“ stará o „biednych“. Žalm 68,11. Hovorí: „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov... Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. Budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“ Lukáš 14,12-14.MB 115.1

„Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok.“ „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať.“ 2. Korinťanom 9,8.6.MB 115.2

Prosba o každodenný chlieb nezahŕňa v sebe len modlitbu za pokrm na zachovanie tela, ale aj za duchovný chlieb na večný život. Ježiš nás vyzýva: „Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život“ (Ján 6,27). Potom o sebe hovorí: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.“ Ján 6,51. Náš Spasiteľ je chlieb života. Jesť chlieb, ktorý zostúpil z neba, znamená zaujímať sa o Kristovu lásku a prijímať ju do svojho srdca.MB 115.3

Krista prijímame prostredníctvom Božieho slova. Boh nám posiela Ducha Svätého, aby sme pochopili Božie slovo a aby nám jeho pravdy prenikli do srdca. Denne sa máme modliť, aby nám Boh pri čítaní jeho Slova poslal Ducha Svätého. On nám objasní pravdu a posilní nás pri plnení každodenných povinností.MB 116.1

Boh nás deň čo deň učí prosiť o to, čo potrebujeme pre časný i večný život. Sleduje tým naše dobro. Máme si uvedomiť svoju závislosť od jeho stálej starostlivosti, pretože potrebujeme byť s ním v ustavičnom spojení. V modlitebnom spoločenstve s Kristom a pri štúdiu dôležitých a vzácnych právd Božieho slova sa naše hladné srdce nasýti a pri zdroji života sa stíši aj jeho smäd.MB 116.2