“Milujte svojich nepriateľov...” Matúš 5,44.

Spasiteľov príkaz: „Neprotivte sa zlému!“ Židia ťažko prijímali a medzi sebou proti nemu reptali. Ježiš však vyhlásil niečo ešte naliehavejšie:MB 76.2

„Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach.“ Matúš 5,44.45.MB 77.1

Taký bol vlastný duch zákona, ktorý zákonníci nepochopením vykladali ako zbierku bezduchých a prísnych požiadaviek. Pokladali sa za lepších, než sú ostatní ľudia. Verili, že Boh ich zahŕňa zvláštnou priazňou, pretože sa narodili ako Izraelci. Ježiš však jasne ukázal, že jediným dôkazom ich prednosti pred opovrhovanými publikánmi a hriešnikmi môže byť len to, ak ich pohnútky budú pochádzať z odpúšťajúcej lásky.MB 77.2

Ježiš upriamil pozornosť svojich poslucháčov na Vládcu vesmíru a nazval ho novým menom: „Náš Otec“. Chcel, aby pochopili, ako veľmi Boh po nich túži. Poučil ich, že Boh sa stará o každého hynúceho človeka ako o svoje stratené dieťa. „Ako sa otec zmilováva nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa ho boja.“ Žalm 103,13. Okrem Písma svätého sa s predstavou Boha ako otca nestretávame v nijakom inom náboženstve. V náboženstvách pohanov ľudia pristupujú k najvyššej Bytosti skôr zo strachu než z lásky, lebo ju pokladajú za zlé božstvo, ktoré treba zmierovať obeťmi, a nie za Otca, ktorý miluje svoje deti. Sami Izraelci boli natoľko zaslepení, že nechápali jedinečnú zvesť prorokov o Bohu a toto zjavenie Božej otcovskej lásky im pripadalo ako niečo celkom nové, ako nový dar svetu.MB 77.3

Židia sa nazdávali, že Boh miluje len tých, čo mu slúžia. Podľa ich názoru to boli tí, čo plnili príkazy rabínov. Boli presvedčení, že Boh sa na ostatných ľudí hnevá a zlorečí im. Podľa Ježišových slov to tak nie je. Na výslní Božej lásky je celý svet, ľudia dobrí aj zlí. O tejto pravde nás poúča sama príroda, pretože Boh „dáva vychádzať slnko nad zlými aj dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých“. Matúš 5,45.MB 77.4

Zem každoročne poskytuje hojnosť svojich plodov a obieha okolo slnka nie vlastnou silou. Na pravidelnej obežnej dráhe vesmírom drží obežnice Božia ruka. Len Božou mocou po lete prichádza zima a obdobie sejby vystrieda čas žatvy práve tak, ako v pravidelnom slede po noci prichádza deň. Na príkazné Božie slovo sa rozzelenáva rastlinstvo, pučia listy a rozvíjajú sa kvety. Darom Božej lásky je všetko dobré, čo máme, každý slnečný lúč, každá kvapka osviežujúcej vlahy, každé sústo potravy, každý okamih života.MB 78.1

Hoci sme sa správali neláskavo a svárlivo, že sme „nenávideli jedni druhých“, nebeský Otec sa nad nami zľutovával. „Ale keď sa zjavila dobrota nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme my urobili, ale podľa svojho milosrdenstva.“ Títovi 3,3-5. Len Božia láska nás môže zmeniť na láskavých a prívetivých nielen k tým, čo sa nám páčia, ale aj k tým, čo robia chyby, blúdia a hrešia.MB 78.2

Božie deti sú ľudia so zjavnými rysmi Božej povahy. Dôkazom, že patríme do Božej rodiny, nie je ani spoločenské postavenie, ani pôvod, ani národnosť a farba pleti, ba ani náboženská príslušnosť. O tom môže svedčiť len láska zahŕňajúca všetkých ľudí. Prívetivé správanie sa stretne s ozvenou ešte aj u hriešnikov, ktorých srdce sa celkom neuzavrelo Božiemu Duchu. Možnože odplácajú nenávisť nenávisťou, na láskavosť však odpovedia láskavo. Len Boží Duch robí človeka schopným na nenávisť odpovedať láskou. Láskavosť voči nevďačným a zlým ľuďom a dobré skutky konané bez nároku na odmenu patria k hlavným rysom členov nebeskej rodiny. To je spoľahlivé znamenie Božieho kráľovstva a Božie deti ním svedčia o svojom vznešenom poslaní.MB 79.1