“Prečo vidíš triesočku v oku svojho brata...?” Matúš 7,3.

Ani slová „ty, ktorý súdiš, robíš to isté“, nevystihujú závažnosť hriechu toho, kto sa opovažuje kritizovať a odsudzovať svojho brata. Ježiš povedal: „Prečo vidíš triesočku v oku svojho brata a nezbadáš brvno vo vlastnom oku?“MB 128.3

Kristus opisuje človeka, ktorý pohotovo odhaľuje chyby iných. Keď sa nazdáva, že v povahe alebo živote iného človeka našiel škvrnu, veľmi horlivo sa snaží na ňu upozorniť. Ježiš hovorí, že práve povahová črta, ktorá sa utvára takýmto nekresťanským správaním, je oproti kritizovanej chybe ako brvno oproti triesočke. Kto rád robí z komára ťavu, nie je znášanlivý ani láskavý. Tvárny vplyv Spasiteľovej lásky sa neprejavuje u tých, čo sa úplne neodovzdali Kristovi, a preto sa nenaučili pokore. Neodzrkadľujú vplyv evanjelia, ktoré vedie človeka k láskavosti a zdvorilosti. Zraňujú tých, za ktorých Kristus zomrel. Podľa Spasiteľovho prirovnania kritik hreší viac než kritizovaný, pretože sám sa dopúšťa rovnako závažných hriechov a okrem toho je domýšľavý a ponižuje iných.MB 128.4

Jediným pravým vzorom povahy je Kristus. Kto dáva za vzor seba, stavia sa na Kristovo miesto. Keďže Otec „celý súd odovzdal Synovi“ (Ján 5,22) každý, kto sa opovažuje súdiť pohnútky iných ľudí, privlastňuje si výsadné právo Božieho Syna. Samozvaní sudcovia a kritici sa stavajú na stranu antikrista, „ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha“. 2. Tesaloničanom 2,4.MB 129.1

Hriechom s najžalostnejšími dôsledkami, ktorým sa vyznačovalo farizejstvo, bol duch tvrdej, bezohľadnej a nezmierlivej kritiky. Náboženstvu bez lásky chýba Kristus, nieto v ňom tepla ani svetla jeho prítomnosti. Tento nedostatok nenahradí ani najhorlivejšia aktivita. Niektorí ľudia sú priam nadaní pohotovo odhaľovať nedostatky iných. Každému z nich Ježiš hovorí: „Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesočku z oka svojho brata.“ Matúš 7,5. Kto sa sám dopustil niečoho zlého, obyčajne prvý podozrieva iných. Chce tým zakryť alebo ospravedlniť svoje vlastné chyby. Ľudia po páde do hriechu poznali zlo a len potom sa začali navzájom obviňovať. Podobne sa správa každý, kto nie je pod vplyvom Kristovej milosti.MB 129.2

Kto rád obviňuje, tomu nestačí len poukázať na niečo, čo pokladá za nesprávne. Vnucuje ľuďom svoje názory, a keď to nejde po dobrom, uchyľuje sa aj k hrubším prejavom, aby prijali jeho meradlá dobra. Podobne to robili Židia za čias Ježiša Krista a tak sa správala neraz aj cirkev, keď stratila Kristovu lásku – používala moc štátu na presadenie svojho učenia a svojich nariadení. V tom spočíva tajomstvo všetkých náboženských zákonov, ktoré kedy vyšli, a v tom je aj tajomstvo každého prenasledovania od čias Ábela dodnes.MB 129.3

Kristus nepripútava k sebe ľudí násilím, ale ich priťahuje. Používa jedine moc lásky. Keď cirkev začína hľadať oporu v svetskej moci, je to dôkaz, že jej chýba Kristova moc.MB 130.1

Problém sa však začína u jednotlivých členov cirkvi, preto sa s nápravou musí začať práve tu. Ježiš vyzýva, aby si žalobca najprv vybral brvno z vlastného oka, prestal kritizovať, vyznal svoj hriech a zriekol sa ho, než sa pokúsi naprávať iných. „Taký strom, ktorý prináša plané ovocie, nie je dobrý, a nie je planý strom, čo prináša dobré ovocie.“ Lukáš 6,43. Obviňovanie je zlým ovocím a svedčí o tom, že aj strom je zlý. Pestovanie vlastnej spravodlivosti nikomu nijako neosoží. Potrebná je zmena srdca. Keď to dosiahnete, potom môžete usmerňovať iných, „lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce“. Matúš 12,34.MB 130.2

Keď sa niekto ocitne v kritickej situácii a vy mu chcete poradiť alebo ho napomenúť, vaše slová budú mať blahodarný vplyv, len ak sa zhodujú s vaším príkladom a postojom. Skôr než budete môcť vykonať niečo dobré, musíte byť sami dobrí. Svojím vplyvom nemôžete meniť iných, kým Kristova milosť neočistí vaše srdce a nenaplní ho pokorou a súcitom. Po takej zmene bude váš život požehnaním aj pre iných tak prirodzene, ako ker prináša ruže a vinič hrozno.MB 130.3

Ak je Kristus v tebe „nádejou slávy“, nebudeš vyhľadávať nedostatky iných a šíriť ich medzi ľuďmi. Namiesto obviňovania a odsudzovania sa im vynasnažíš pomôcť, aby si im bol užitočný a viedol ich k spáse. Pri styku s blúdiacimi sa budeš správať tak, „aby si aj ty nepadol do pokušenia“. Galaťanom 6,1. Stále budeš pamätať na to, koľkokrát si sám poblúdil a ako ťažko si nachádzal správnu cestu. Nezavedieš svojho brata do ešte väčšej tmy, ale súcitne ho upozorníš na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí.MB 131.1

Kto často hľadí na kríž a predstavuje si, že jeho hriechy priviedli Spasiteľa na Golgotu, nikdy nebude porovnávať závažnosť svojej viny s hriechmi iných ľudí. Nebude ich obviňovať a súdiť. Kto žije v tieni golgotského kríža, nemôže kritizovať ani sa vyvyšovať.MB 131.2

Ak si ochotný na záchranu blúdiaceho brata obetovať svoju dôstojnosť alebo položiť zaňho život, vybral si si brvno z oka a si pripravený pomôcť mu. Môžeš pristúpiť k nemu a osloviť jeho srdce. Karhaním a kritizovaním sa ešte nikto nenapravil, naopak srdce nejedného sa pri takomto prístupe zatvrdilo a oni opustili Krista. Blúdiacich môže zachrániť a „prikryť množstvo hriechov“ len láskavé a prívetivé správanie. Obraz Krista vyžarujúci z tvojej povahy môže ovplyvniť tých, s ktorými prichádzaš do styku. Dovoľ, aby sa prostredníctvom teba mohol každodenne prejavovať Spasiteľ a aby si sa stal dôkazom stvoriteľskej moci jeho Slova – toho ušľachtilého, presviedčajúceho a mocného vplyvu, ktorý v ľuďoch tvorí krásu povahy Pána, nášho Boha.MB 131.3