4. kapitola — Pravá pohnútka k službe

“Varujte sa preukazovať svoju zbožnosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali.” Matúš 6,1.

Kristove slová na Vrchu blahoslavenstiev boli výrazom učenia, ktoré zvestoval bez slov svojím životom, čomu však ľudia nerozumeli. Nevedeli pochopiť, prečo na dosiahnutie toho, čo pokladali za zvrchované dobro, nepoužil svoju veľkú moc. Ich duch, pohnútky a metódy sa celkom rozchádzali s Kristovou povahou. Tvrdili síce, že horlia za slávu zákona, ale v skutočnosti im šlo o vlastnú slávu. Kristus ich upozornil, že každý, kto miluje len seba, prestupuje zákon.MB 85.1

Zásadami, na ktorých farizeji najviac lipli, sa ľudia vyznačovali v každej dobe. Farizejstvo je teda prirodzenou črtou ľudskej povahy a keď Spasiteľ poukázal na rozdiel medzi svojím duchom a svojimi metódami na jednej strane a metódami preniknutými rabínskym duchom na druhej strane, bolo zrejmé, že jeho učenie sa rovnako vzťahuje na ľudí všetkých čias.MB 85.2

V dobe Ježiša Krista si farizeji stále chceli nakloniť priazeň neba, a tým si zabezpečiť svetské pocty a blahobyt, v čom videli odmenu za svoje cnosti. Honosili sa skutkami milosrdenstva, aby na seba upútali pozornosť a dosiahli povesť svätosti.MB 85.3

Ježiš im vyčítal ich správanie vyrátané na obdiv a oznámil, že Boh takú službu neprijíma. Lichotenie a pochvaly ľudu, po čom farizeji tak veľmi túžili, mali byť ich jedinou odmenou.MB 85.4

„Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby tvoja almužna zostala skrytá. Tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ Matúš 6,3.4.MB 86.1

Ježiš nechcel týmito slovami povedať, že skutky lásky majú vždy zostať utajené. Apoštol Pavel pri písaní pod vplyvom Ducha Svätého pripomenul šľachetnú obetavosť makedónskych kresťanov a poukázal na Kristovu milosť, ktorá v nich pôsobila. To potom ovplyvnilo aj iných, aby sa nechali obdariť rovnakým duchom. Korintskému zboru apoštol napísal: „Vaša horlivosť povzbudila mnohých.“ 2. Korinťanom 9,2.MB 86.2

Z Kristových slov jasne vyplýva, že cieľom skutkov lásky nemá byť obdiv a pochvala. Skutočná zbožnosť sa ničím nevystatuje. Kto túži po chvále či lichotení a živí sa tým ako sladkým nektárom, je kresťanom len podľa mena.MB 86.3

Ježišovi nasledovníci nemajú dobrými skutkami oslavovať seba, ale Spasiteľa, ktorý ich posilňuje svojou milosťou v konaní dobra. Pôvodcom každého dobrého skutku je Duch Svätý. Tento neprichádza osláviť človeka, ktorý ho prijíma, ale Boha, ktorý ho posiela. Keď sa v srdci rozsvieti svetlo Ježiša Krista, ústa budú plné chvály a vďačnosti Bohu. Prestaneme uvažovať a hovoriť o svojich modlitbách, splnených povinnostiach, o svojej dobročinnosti a sebazapieraní. My ustúpime do pozadia a Kristus vynikne ako „všetko vo všetkom“.MB 86.4

Máme dávať úprimne a svoje dobré skutky nemáme robiť na obdiv, ale zo súcitu a lásky k trpiacim. Úprimnosť úmyslu a srdečná láskavosť sú pohnútky, ktoré si nebo cení. Človeka úprimného vo svojej láske a Bohu bezvýhradne oddaného si Boh váži viac než najrýdzejšie zlato z Ofíru.MB 86.5

Nemáme uvažovať o odmene, ale o svojej službe, hoci láskavosť prejavená v tomto duchu nezostane bez odmeny. „Tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ Matúš 6,4. Aj keď je pravdou, že tou najväčšou odmenou, v ktorej je obsiahnuté všetko ostatné, je sám Boh. Človek ho prijíma a teší sa z neho len vtedy, keď sa mu začína podobať povahou. Ako ľudia väčšinou oceňujeme len tie vlastnosti, ktoré máme sami. Ak sa odovzdáme Bohu a službe blížnym, aj Boh sa odovzdá nám.MB 86.6

Hojnú odmenu získa len ten, kto umožní, aby jeho srdcom a životom pretekal prúd Božieho požehnania pre blaho iných. Stráne a roviny tým neschudobnejú, že poskytujú riečisko, aby sa voda z vrchov dostala k moru. Stonásobne sa im to vynahradí. Prúd, ktorý preteká korytom, zúrodňuje údolia a všetko pokrýva zeleňou. Tráva na jeho brehoch býva sviežejšia, stromy majú viac lístia a kvety sú bohatšie. Keď páľava letného slnka vysuší a nahnedo sfarbí zem, rieku lemuje pruh pôvabnej zelene. Aj rovina, ktorá umožnila horským riavam tiecť k moru, býva krajšia a úrodnejšia. Božia milosť obdarúva tých, ktorí jej dovolia, aby sa cez nich šírila do sveta.MB 87.1

Podobné požehnanie získajú všetci, čo preukazujú milosrdenstvo chudobným. Prorok Izaiáš napísal: „Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš... Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; ...budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.“ Izaiáš 58,7-11.MB 88.1

Dobročinnosť je dvojnásobne požehnaná. Kto dáva chudobným, je požehnaním pre iných aj pre seba samého. Kristova milosť utvára v človekovi také povahové črty, ktoré sú opakom sebectva. Tie zušľachťujú život, povznášajú ho a obohacujú. Skutky milosrdenstva vykonané v skrytosti spájajú srdcia a priťahujú ich bližšie k srdcu toho, ktorý je pôvodcom každej šľachetnej pohnútky. Drobné pozornosti, nenápadné prejavy lásky a obetavosti sprevádzajú a spríjemňujú život ako vôňa kvetín, lebo prispievajú k životnému požehnaniu a šťastiu. Nakoniec bude zrejmé, že sebazaprenie v záujme dobra a šťastia iných, nech by bolo zdanlivo akokoľvek nepatrné a nepovšimnuté, nebo uznáva ako znamenie nášho spojenia s Kráľom slávy, ktorý, hoci bol bohatý, kvôli nám schudobnel.MB 88.2

Skutky milosrdenstva možno konať v skrytosti, ale ich vplyv na povahu toho, kto ich koná, nemožno skryť. Keď nás ako Kristových nasledovníkov budú k práci viesť úprimné pohnútky, naše srdce bude s Bohom úzko spojené a Boží Duch pôsobiaci na nášho ducha vyvolá v nás posvätný súlad ako ozvenu na Boží dotyk.MB 88.3

Boh štedro obdarúva tých, čo múdro zúročujú zverené dary, vysoko si cení službu svojich verných, ktorú konajú jeho milosťou a mocou v mene jeho milovaného Syna. Tí, čo sa usilujú o rozvoj a zdokonalenie kresťanskej povahy tým, že svoje sily a schopnosti venujú dobročinnej službe, zožnú v budúcom živote to, čo tu zasiali. Dielo začaté na zemi dosiahne vrchol v onom vyššom, svätejšom živote a potrvá večne.MB 88.4