“Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.” Matúš 6,24.

Kristus nehovorí, že človek nechce alebo nesmie slúžiť dvom pánom, ale že nemôže. Záujem o Boha nemožno zosúladiť so ziskuchtivosťou. Tam, kde kresťana svedomie navádza k trpezlivosti, sebazapieraniu a sebaovládaniu, neveriaci človek v záujme uspokojenia sebeckých túžob prekračuje medzu. Na jednej strane deliacej čiary je sebazapieravý nasledovník Krista, na druhej strane márnotratný pôžitkár holdujúci módnym výstrelkom a hriešnym zábavám. Kresťan nemôže prekročiť deliacu čiaru medzi týmito stranami.MB 97.2

Keďže strednej cesty nieto, nikto nemôže zostať neutrálny. Nieto človeka, ktorý neslúži ani Bohu, ani nepriateľovi spravodlivosti. Kristus chce žiť vo svojich nasledovníkoch a konať svoje spásne dielo prostredníctvom ich schopností. Svoju vôľu majú podriadiť jeho vôli a spolupracovať s jeho Duchom. Potom však už nežije ich ja, ale žije v nich Kristus. Kto sa bezvýhradne neodovzdá Bohu, toho ovláda iná moc. Poslúcha hlas niekoho, koho zámery sú celkom opačné. Polovičatá služba vedie človeka na stranu nepriateľa ako úspešného spojenca zástupov temnosti. Keď sa k satanovi pripoja a začnú s ním spolupracovať aj tí, čo sa hlásia za nasledovníkov Krista, nakoniec sa prejavia ako jeho nepriatelia. Zrádzajú svoje posvätné poslanie. Stávajú sa spojovacím článkom medzi satanom a pravými stúpencami Spasiteľa a nepriateľ sa pomocou nich stále snaží zaujať Kristových nasledovníkov.MB 98.1

Jednou z najspoľahlivejších satanových opôr na svete nie je nemravný život tvrdohlavého hriešnika, ale zdanlivo cnostne, čestne a ušľachtilo žijúci kresťan, ktorý podlieha hoc aj jedinému hriechu alebo je otrokom možno jedinej neresti. Pre iného človeka, ktorý v skrytosti bojuje proti nejakému silnému pokušeniu a chveje sa na samom okraji priepasti, je taký príklad najmocnejším zvodom k hriechu. Ten, kto má ušľachtilé predstavy o živote, pravde a cti, no napriek tomu zámerne prestupuje niektoré z prikázaní Božieho zákona, znehodnocuje svoje vznešené dary, ktoré sa mnohým stávajú príčinou pádu do hriechu. Mimoriadne nadanie, vlohy, schopnosti, cit, ba aj ušľachtilé a láskavé skutky sa môžu stať satanovým osídlom, ktoré strhne ľudí do časnej i večnej záhuby.MB 98.2

„Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska, lebo nič z toho, čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom – nie je z Otca, ale zo sveta“. 1. Jána 2,15.16.MB 98.3