“Vy ste svetlo sveta.” Matúš 5,14.

Ježiš vždy učil ľudí názorne. Záujem svojich poslucháčov upútaval najmä príkladmi z blízkej prírody. Ľudia sa zišli hneď zrána. Jagavé slnko začalo majestátne vystupovať po belasej oblohe a pozvoľna vyháňalo tiene z údolí a horských tiesňav. Ešte stále však pretrvávala nádhera rannej oblohy. Žiarivý svit zaplavoval zem a pokojná hladina jazera odzrkadľovala zlatistý jas slnečných lúčov. Na každom púčiku, kvietku či lístku sa ešte chveli kvapky rosy. Príroda úsmevne vítala nový deň. V korunách stromov ľúbezne spievali vtáci. Spasiteľ sa podíval na zhromaždený zástup, na vychádzajúce slnko a oslovil svojich učeníkov: „Vy ste svetlo sveta.“ Ako slnko na svojej púti zaháňa tieň noci a prebúdza svet k životu, tak majú Kristovi učeníci plniť svoje poslanie a nebeským svetlom osvecovať tých, čo žijú v temnote bludu a hriechu.MB 45.1

V jasnom rannom svetle bolo po okolitých kopcoch zreteľne vidieť osady a mestá, čím bol pohľad ešte zaujímavejší. Ježiš ukázal na ne a povedal: „Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť“ a dodal: „Ani lampu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome.“ Matúš 5,14.15.MB 45.2

Ježišovi poslucháči boli väčšinou roľníci a rybári. Vo svojich jednoduchých obydliach mali len po jednej miestnosti, kde na svietniku stála iba jedna lampa, ktorá svietila všetkým obyvateľom domu. Ježiš povedal: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ Matúš 5,16.MB 45.3

Hriešneho človeka nikdy duchovne neosvietilo a ani v budúcnosti neosvieti iné svetlo než to, ktoré vychádza z Krista. Spasiteľ Ježiš Kristus je jediným svetlom, ktoré môže presvietiť temnotu sveta, čo leží v hriechu. O Kristovi čítame: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ Ján 1,4. Keď učeníci prijali Kristov život, mohli sa stať nositeľmi jeho svetla. Kristov láskyplný život zjavný v povahe urobil z nich svetlo sveta.MB 46.1

My ľudia nemáme v sebe nijaké svetlo. Bez Krista sme ako nezapálené sviečky, ako mesiac odvrátený od slnka, bez jediného lúča, ktorý by sme mohli vyslať do temnoty sveta. Len čo sa však obrátime k Slnku spravodlivosti a stretneme sa s Kristom, celé naše vnútro osvieti jas Božej prítomnosti.MB 46.2

Kristovi nasledovníci majú byť medzi ľuďmi niečím viac, než len blikavým svetielkom. Sú povolaní byť žiarivým svetlom sveta. Ježiš pripomína všetkým vyznávačom jeho mena, že svojou odovzdanosťou jemu sa stali jeho vyslancami. V modlitbe k Otcovi povedal: „Ako si ty mňa poslal do sveta, tak som aj ja ich poslal do sveta.“ Ján 17,18. Ako Kristus zjavil Otca, tak my máme zjavovať Krista. Náš Spasiteľ je zdrojom svetla. No nezabudnime, že Kristus sa zjavuje prostredníctvom ľudí. Boh pomocou nich udeľuje svoje požehnania. Aj Kristus prišiel na svet ako Syn človeka. Ľudská prirodzenosť spojená s božskou prirodzenosťou nemôže sklamať. Kristova cirkev a v nej každý Pánov učeník sú povolaní zjavovať Boha. Anjeli chcú prostredníctvom nás šíriť svetlo medzi hynúcimi a pomáhať im. Môže človek zanedbávať zverenú úlohu? Tým by bol svet ukrátený o určitú časť prisľúbeného pôsobenia Ducha Svätého.MB 46.3

Ježiš neprikázal učeníkom, aby sa snažili sami svietiť. On povedal: „Nech svieti!“ Ak v srdci prebýva Kristus, svetlo jeho prítomnosti nemožno zastrieť. Ak svetlom sveta nie sú tí, čo sa vydávajú za Kristových nasledovníkov, potom ich opustila Božia moc. Ak svetlo nešíria, nie sú spojení so Zdrojom svetla.MB 47.1

Úprimné Božie deti sa v každej dobe stávali nositeľmi svetla a osvecovali svojich súčasníkov mocou „Kristovho Ducha, ktorý v nich prebýval“. 1. Petra 1,11. Jozef bol nositeľom svetla v Egypte. Svojou čistotou, šľachetnosťou a synovskou láskou predstavoval Krista v pohanskom prostredí. Počas putovania Izraelcov z Egypta do zasľúbenej krajiny boli verní medzi nimi svetlom okolitým národom. Prostredníctvom nich sa Boh zjavoval svetu. Daniel a jeho priatelia v Babylone a Mardocheus v Perzii osvecovali jasnými lúčmi svetla temnotu kráľovských dvorov. Podobne aj Kristovi učeníci majú byť nositeľmi svetla na ceste k nebesám. Prostredníctvom nich zjavuje Otec svoju milosť a lásku tým, čo žijú v duchovnej temnote a nedospeli k poznaniu Boha. Keď ľudia uvidia ich dobré skutky, oslávia nebeského Otca, lebo si uvedomia, že na tróne vesmíru je Boh, ktorý je hoden chvály a nasledovania. Božia láska v srdci a Kristov súlad v živote sú pre neveriacich zábleskom neba, aby mohli nahliadnuť do jeho nádhery.MB 47.2

To vedie ľudí, aby uverili v „lásku, ktorú má Boh k nám“. 1. Jána 4,16. V ich pôvodne hriešnych a nečistých srdciach nastáva očistná zmena, aby sa mohli „nepoškvrnení postaviť s plesaním“ pred Božiu slávu (Júdu 1,24).MB 48.1

Spasiteľove slová: „Vy ste svetlo sveta“ upozorňujú na misijné poslanie, ktorým Ježiš poveril svojich nasledovníkov. Sebectvo, pýcha a predsudky postavili v Kristovej dobe silný a vysoký múr oddeľujúci vyvolených strážcov Božieho slova od ostatných národov sveta. To všetko prišiel Spasiteľ zmeniť. Jeho ústa hovoria niečo úplne iné ako to, čo ľudia počúvali od kňazov a rabínov. Kristus búra deliaci múr sebectva a národnostných predsudkov. Hlása lásku k celej ľudskej rodine. Povznáša ľudí nad zúžený obzor sebeckých záujmov, ruší územné predely a umelo vytvárané rozdiely v spoločnosti. Neuznáva rozdiel medzi domácimi a cudzincami, priateľmi a nepriateľmi. Učí nás, aby sme v každom človekovi, ktorý potrebuje našu pomoc, videli svojho blížneho. Na svet sa máme dívať ako na svoje misijné pôsobisko.MB 48.2

Ako slnečné lúče prenikajú až do najodľahlejších kútov sveta, tak má podľa Božej vôle svetlo evanjelia osvietiť každého človeka na zemi. Keby Kristova cirkev plnila úlohu, ktorú jej Pán zveril, uskutočnili by sa slová Písma: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo a tým, čo sedeli v tmavej krajine smrti, vyšlo svetlo.“ Matúš 4,16. Členovia cirkvi by nemali vytvárať uzavreté spoločenstvo, nemali by sa vyhýbať zodpovednosti či znášaniu kríža. Keby šli do všetkých krajín, keby vyžarovali Kristovo svetlo a pre záchranu hynúcich pracovali tak, ako im príkladne ukázal Spasiteľ, posolstvo „evanjelia o kráľovstve“ by zanedlho počul celý svet.MB 48.3

Rovnakým spôsobom sa má uskutočňovať pôvodný zámer povolávania vyvoleného ľudu od čias Abraháma až dodnes. Boh hovorí: „Požehnám ťa... a staneš sa požehnaním.“ 1. Mojžišova 12,2. Slová starozmluvného proroka Izaiáša, ktoré v Reči na vrchu zazneli z úst Krista, platia dnes nám: „Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou.“ Izaiáš 60,1. Ak ťa osvietila Hospodinova sláva, ak si uzrel majestát toho, ktorý je „významnejší nad tisíce iných“ a „prežiaduci skvost“, ak tvoje srdce zaplesá v jeho slávnej prítomnosti, tebe patria tieto Pánove slová. Vystúpil si s Kristom na Vrch premenenia? V údolí žijú satanom zotročení ľudia, čakajú na slovo viery a modlitbu, ktorá ich oslobodí.MB 49.1

O Kristovej sláve nemáme len premýšľať, ale o jeho prednostiach máme aj hovoriť. Izaiáš Kristovu slávu nielen prorocky zahliadol, ale o Kristovi aj hovoril. Keď Dávid uvažoval o Bohu, vzbĺkol v ňom oheň nadšenia a prejavilo sa to aj v jeho reči. Keď rozmýšľal o Božej úchvatnej láske, musel hovoriť o tom, čo videl a cítil. Kto môže mlčať, ak vierou zahliadol obdivuhodný plán vykúpenia, slávu jednorodeného Božieho Syna? Nie je azda málo len obdivne meditovať o nevýslovnej láske zjavenej na golgotskom kríži, na ktorom Ježiš Kristus zomrel, aby sme nezahynuli, ale mali večný život? Možno na to hľadieť a nenájsť ani slova vďačnej chvály Spasiteľovi?MB 49.2

„V jeho chráme všetko volá: Sláva!“ Žalm 29,9. Žalmický básnik Izraela o ňom spieval za sprievodu harfy: „Úchvatnú slávu tvojej veleby a tvoje predivné diela chcem ospevovať. Hovoriť budú o moci tvojich úžasných skutkov, ja chcem rozprávať o tvojich veľkých činoch.“ Žalm 145,5.6.MB 49.3

Golgotský kríž treba vysoko vyvýšiť. Ľudia majú o ňom uvažovať a sústrediť naň svoju pozornosť. Potom všetky duchovné schopnosti posilní Božia moc. Duchovné sily sú sústredené na Kristovo dielo. Jeho nasledovníci budú vysielať do sveta lúče svetla a ožiaria celú zem.MB 50.1

Kristus radostne prijíma každého človeka, ktorý sa mu odovzdá. Spoluprácou ľudí s Bohom prostredníctvom Spasiteľa sa má svetu hlásať tajomstvo vtelenej lásky. Hovorte o tom, modlite sa za to, spievajte o tom. Všade oznamujte posolstvo o jeho sláve a šírte ho vo všetkých oblastiach sveta.MB 50.2

Trpezlivé znášanie životných skúšok, vďačné prijímanie požehnaní, rázne odmietanie pokušení, miernosť, vľúdnosť, milosť, milosrdenstvo a sústavne prejavovaná láska – to sú lúče, ktoré majú vyžarovať z veriacich ľudí. Opakom týchto vlastností je temnota sebeckého srdca, do ktorého nepreniklo svetlo života.MB 50.3