“Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.” Matúš 7,7.

Trojaká podoba Pánovho zasľúbenia mala vylúčiť akúkoľvek možnosť nedôvery, nepochopenia či nesprávneho výkladu obsahu uvedených slov. Pán chce, aby tí, čo hľadajú Boha, uverili v neho, že je všemohúcim Bohom. Preto dodáva: „Veď každý, kto prosí, dostáva, a kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí.“ Matúš 7,8.MB 133.1

Ježiš neuvádza nijaké ďalšie podmienky, chce však, aby sme vyhľadávali jeho rady a túžili po jeho milosti. „Proste!“ Prosbou dávate najavo, že niečo potrebujete. Ak prosíte s vierou, budete vypočutí. Pánovo slovo nikdy nesklame. Ak prídete k nemu úprimne, pokorne a prosíte ho o to, čo sľúbil, nekonáte nič nedovolené. Ak prosíte o požehnanie, aby sa vaša povaha utvárala podľa Kristovho vzoru, smiete mať Ježišovo uistenie, že prosíte podľa sľubu, ktorý určite splní. Keď cítite a uvedomujete si svoju hriešnosť, je to dostatočný dôvod, aby ste prosili o Božiu milosť a zľutovanie. K Bohu môžete prísť, hoci nie ste svätí. Svätosť nie je podmienkou, je ňou len túžba, aby vás očistil od každého hriechu a neprávosti. Dôvodom, prečo môžeme znova a znova prosiť, je naša úbohosť a úplná bezmocnosť, preto sa nezaobídeme bez jeho vykupiteľskej moci.MB 133.2

„Hľadajte!“ Máte hľadať Boha, nielen jeho požehnanie. „Spriateľ sa s ním a ži v pokoji, tým príde k tebe blaho.“ Job 22,21. Hľadajte a nájdete. Boh vás hľadá a ak cítite túžbu priblížiť sa k nemu, je to vplyv Božieho Ducha. Neodmietnite ho. Kristus je zástancom pokúšaných, blúdiacich a neverných. On ich chce pritiahnuť k sebe. „Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ 1. Paralipomenon 28,9.MB 133.3

„Klopte!“ K Bohu prichádzame na jeho zvláštne pozvanie a on nás chce privítať. Ježišovi prví učeníci sa neuspokojili s krátkym rozhovorom počas cesty. Povedali mu: „Učiteľ, kde bývaš... Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň uňho.“ Ján 1,39.40 (ROH); Ján 1,38.39 (ECAV). Podobne aj my môžeme vstúpiť do najdôvernejšieho spoločenstva s Bohom. „Kto býva v skrýši Najvyššieho, odpočíva v tôni Všemohúceho.“ Žalm 91,1. Kto túži po Božom požehnaní, má klopať a v dôvere čakať pri dverách milosti so slovami: „Pane, ty si povedal: Každý, kto prosí, dostáva, a kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí.“MB 134.1

Ježiš sa podíval na zhromaždených s prianím, aby celý zástup ocenil Božiu milosť a láskavosť. Potreby ľudí a Božiu ochotu pomáhať vystihol obrazom hladujúcich detí, ktoré prosia svojich rodičov o chlieb. Povedal: „Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chleba?“ Ježiš poukázal na úprimnú, prirodzenú lásku rodičov milujúcich svoje dieťa a potom povedal: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, ktorí ho prosia!“ Matúš 7,9-11. Milujúci otec sa neodvráti od svojho hladného syna, ktorý prosí o chlieb. Môžeme si vôbec predstaviť také kruté žartovanie s dieťaťom, že by v ňom otec vzbudil nádej a potom ho sklamal? Mohol by mu sľúbiť dobré a chutné jedlo a potom mu podať kameň? Má teda niekto právo hanobiť Boha, že ho predstaví ako toho, kto nemôže splniť prosby svojich detí?MB 134.2

„Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec z neba Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Lukáš 11,13. Duch Svätý, Boží zástupca, je najväčším zo všetkých darov. V ňom sú obsiahnuté všetky „dobré dary“. Stvoriteľ nám nemôže dať nič väčšie ani lepšie. Ak prosíme Boha, aby sa zľutoval nad nami biednymi a viedol nás svojím Duchom, našu prosbu nikdy neodmietne. Aj keby sa rodičia odvrátili od svojho hladného dieťaťa, Boh sa nikdy neodvráti od toho, kto k nemu volá v núdzi. Ako predivne predstavuje Boh svoju lásku! Tým, ktorým sa v tiesnivých chvíľach zdá, že Boh na nich zabudol, znie posolstvo nebeského Otca: „Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa. Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby oni aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Pozri, aj do dlaní som si ťa vyryl.“ Izaiáš 49,14-16.MB 135.1

Ak sa bezvýhradne spoľahneme na Božie slovo, každý jeho prísľub sa môže stať predmetom našich modlitieb. V Ježišovom mene smieme prosiť o akékoľvek duchovné požehnanie. Spasiteľovi môžeme celkom jednoducho povedať, čo potrebujeme, prosiť ho o chlieb a odev, ako aj o chlieb života a rúcho Kristovej spravodlivosti. Náš nebeský Otec vie, že všetky tieto veci potrebujeme, a preto nás vyzýva, aby sme o ne prosili. Každý dar milosti dostaneme len v mene Ježiša. Boh poctí to meno a dá nám všetko potrebné podľa svojej nesmiernej štedrosti.MB 135.2

Nezabudnite však, že príchodom k Bohu ako k Otcovi uznávate, že ste jeho deťmi. Nielenže dôverujete jeho dobrote, ale vo všetkom sa aj podriaďujete jeho vôli v istote, že jeho láska sa nemení. Odovzdávate sa jeho dielu. Ježiš dal svoj prísľub: „Proste a dostanete“ (Ján 16,24) práve tým, ktorým povedal, aby najprv hľadali Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.MB 136.1

Ten, ktorý má všetku moc na nebi i na zemi, má pre Božie deti pripravené dary. Sú také drahocenné, že ich dostávame len zásluhou drahej obete toho, ktorý nás vykúpil svojou krvou. Tieto dary uspokoja najhlbšie túžby srdca. Tieto večné dary dostanú a budú sa z nich tešiť všetci, ktorí prídu k Bohu ako deti. Privlastnite si Božie zasľúbenia, predložte ich Bohu ako jeho vlastné slová a vaša radosť bude úplná.MB 136.2