Žiadosť o modlitbu

So svojím manželom som raz navštívila isté zhromaždenie, kde si náš súcit vyžiadal istý brat, ktorý trpel na tuberkulózu. Bol bledý a vychudnutý. Žiadal, aby sa Boží ľud zaňho modlil. Vravel, že má chorú rodinu a že mu zomrelo dieťa. Dojímavo rozprával o svojom utrpení. Poznamenal, že už dlhší čas čakal, aby mohol osobne poznať Whiteovcov. Veril, že ak sa oni zaňho pomodlia, bude uzdravený. Dozvedela som sa, že zbor tejto rodine pomáha, že bratova manželka je chorá a že im zomrelo dieťa. Bratia sa zišli v jeho dome a modlili sa za túto trpiacu rodinu. My sme vtedy mali veľa starostí a počas zhromaždenia nás mnohé znepokojovalo, preto sme sa rozhodli ospravedlniť svoju neprítomnosť pri modlitbe za tohto brata.1PS 184.2

Bola som rozhodnutá nemodliť sa za nikoho, kým to len nebude na priamy pokyn Pánovho Ducha. Bolo mi ukázané, že aj medzi svätiteľmi soboty je toľko neprávostí, že som sa nechcela modliť za ľudí, ktorých život som nepoznala. Vyjadrila som svoj dôvod. Bratia ma uisťovali, že podľa ich vedomia ide o počestného brata. Trochu som sa pozhovárala s týmto bratom, ktorý chcel, aby som sa modlila za jeho uzdravenie, ale cítila som určitú tieseň. Plakal a hovoril, že nás túžobne očakával, a že si je istý, že keby sme sa zaňho pomodlili my, vyzdravel by. Povedali sme mu, že nepoznáme jeho život, a že by sme boli radšej, keby sa zaňho pomodlili tí, čo ho poznajú. Tak vážne nás o to žiadal, že sme sa rozhodli zamyslieť sa nad jeho prípadom a celú záležitosť ešte v noci predložiť Pánovi, a len čo sa nám prípad objasní, vyhovieme jeho žiadosti.1PS 184.3

V tú noc sme prosili Pána, aby nám prípad objasnil. Prosili sme o poznanie Božej vôle. Túžili sme osláviť Pána. Bude chcieť Pán, aby sme sa za tohto trpiaceho človeka modlili? Jemu sme prenechali našu starosť a šli sme na odpočinok. Vo sne som videla, o čo u tohto človeka ide. Bol mi ukázaný jeho život od detstva a poznala som, že Boh by nebol vypočul našu modlitbu, pretože chorý tajil v srdci neprávosť. Nasledujúceho dňa nás prišiel tento muž požiadať o modlitebný príhovor. Šli sme s ním stranou a povedali sme mu, že jeho žiadosť musíme s ľútosťou odmietnuť. Vyrozprávala som mu svoj sen, ktorého pravdivosť potvrdil. Od detstva podliehal neresti sebaukájania a nezvíťazil nad tým ani v manželskom živote. Povedal nám, že by s tým rád skoncoval.1PS 184.4

Tento človek mal zvíťaziť nad dávnym zlozvykom. Bol v stredných rokoch. Jeho mravné zásady boli také oslabené, že pri nápore tohto hriešneho pokušenia boli premožené. Nízke vášne víťazili nad vyššími záujmami. Spýtala som sa ho na zdravotnú reformu. Povedal, že nemôže podľa nej žiť. Keby domov doniesol celozrnnú múku, jeho žena by ju vyhodila. Cirkev tejto rodine pomáhala a modlila sa za ňu. Zomrelo im dieťa, žena bola chorá a manžel chcel, aby sme sa zaňho modlili, aby čistý a svätý Boh urobil zázrak a uzdravil ho. Mravná citlivosť tohto muža bola ochromená.1PS 185.1

Keď si mládež v útlom veku privykne povoľovať hriešnym sklonom, nikdy nezíska silu náležite rozvinúť telesný, duševný a mravný charakter. Tento muž, ktorý sa denne zneuctieval, sa odvažoval prichádzať do Božej prítomnosti a žiadal o väčšiu silu, ktorú hanebne premrhal a ktorú by v hriešnej rozkoši vždy znova utratil. Ako dlho- zhovievajúci je Pán! Keby s človekom zaobchádzal podľa jeho zvrátených skutkov, kto by zostal nažive? Mohol Pán vypočuť naše prosby a odpovedať na ne, keby sme boli menej obozretní a prihovárali by sme sa za tohto človeka v jeho neprávosti? „Lebo ty nie si Bohom, ktorý záľubu má v bezbožnosti; u teba nemá miesta nešľachetník. Chvastaví nesmú sa ti postaviť pred oči. Ty nenávidíš všetkých, ktorí pášu neprávosť.“ Žalm 5,5.6. „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ Žalm 66,18.1PS 185.2

Toto nie je ojedinelý prípad. Ani manželský zväzok nestačil ochrániť tohto človeka pred porušenými zvykmi jeho mladosti. Rada by som bola presvedčená, že takéto prípady, aký som vylíčila, sú zriedkavé, viem však, že sú časté. Deti narodené rodičom, ktorých ovládajú nízke žiadosti, sú úbohé. Čo možno očakávať od takých detí, ak nie to, že zostanú ešte na nižšej úrovni, než sú ich rodičia. Čo možno očakávať od ďalšieho pokolenia? Tisíce žijú bez zásad. Svojim potomkom dávajú do vena vlastné hriešne vášne. Aké to dedičstvo! Mnohí robia hanbu svojim partnerom bez akýchkoľvek zábran a svoje nízke vášne prenášajú na deti. Berú zodpovednosť za to, že im vtláčajú pečať vlastnej povahy.1PS 185.3