Okolnosti neospravedlňujú

Okolnosti neospravedlňujú nikoho, kto v sobotu pracuje pre finančný úžitok. Keby Boh ospravedlnil jedného, mohol by ospravedlniť všetkých. Prečo chudobný brat L. nemôže pracovať v sobotu, aby získal prostriedky na živobytie, veď sobotným zárobkom by predsa mohol lepšie zaopatriť svoju rodinu? Prečo by nemohli iní bratia alebo my všetci zachovávať sobotu len vtedy, keď nám to vyhovuje? Zo Sínaja znie odpoveď: „Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo, ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha.“ 2. Mojžišova 20,9.10.1PS 350.3

Neprávosti tých, čo sa priznávajú k pravde, veľmi oslabujú cirkev. Sú kameňom úrazu na ceste hriešnikom a bránia im prísť k svetlu. Brat, Boh ťa vyzýva, aby si úplne prešiel na jeho stranu a svojimi skutkami ukázal, že dbáš na jeho príkazy a náležite zachovávaš sobotu. Vyzýva ťa, aby si sa zobudil, spoznal svoju povinnosť a bol verný v zodpovednostiach, ktoré ti boli zverené. Tieto vážne slová platia tebe: „Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nerobil to, čo sa tebe ľúbi v deň mojej svätosti, ale nazveš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovi ctenou a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje cesty a robiť to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo, vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi, a dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jákoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorili.“ Izaiáš 58,13.14.1PS 350.4

Ako viacerí z našich bratov, aj ty sa spriahaš s priestupníkmi Božieho zákona, dívaš sa na vec z ich stanoviska a upadáš do ich chýb. Boh svojimi súdmi navštívi tých, čo ho síce vyznávajú, ale v skutočnosti slúžia mamone. Tí, čo pre svoje osobné výhody zanedbávajú jasný Boží príkaz, privolávajú na seba budúcu kliatbu. Členovia zboru v (...) by si mali dôkladne spytovať svedomie, či z Hospodinovho chrámu nespravili trhovisko ako kedysi Židia. Kristus povedal: „Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy z neho robíte pelech lotrov.“ Matúš 21,13.1PS 351.1

Či mnohí z nášho ľudu hriešne neobetujú svoju vieru za pozemský zisk? Zachovávajú si síce formu zbožnosti, ale celou mysľou slúžia pozemským záujmom. Predovšetkým treba mať na zreteli Boží zákon a zachovávať ho duchovne i doslovne. Ak sa Božie slovo, oznámené zo svätého vrchu v hroznej vážnosti, berie ľahkovážne, ako sa prijmú S v e d e c t v á jeho Ducha? Mysle, ktoré sú také zatemnené, že nemôžu rozpoznať autoritu Božích prikázaní, odovzdaných priamo človekovi, môžu získať len málo požehnania od slabého nástroja, ktorý si Boh vyvolil, aby ním napomínal a poúčal svoj ľud.1PS 351.2