Kristus sa stotožnil s potrebami tých, ktorých prišiel vykúpiť. Privlastnil si ich potreby a utrpenia. Povedal: „Hladný som bol a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma, bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.“ Matúš 25,35.36. Boží služobníci by mali mať srdce plné nežného súcitu a úprimnej lásky ku všetkým Kristovým nasledovníkom. Mali by prejavovať taký záujem, aký ukázal Kristus v starostlivosti o stratenú ovcu; mali by nasledovať Kristov príklad a byť súcitní, nežní, láskaví a milosrdní, ako je Kristus k nám.1PS 227.1

Viera, láska a nádej sú veľké zdroje mravnej sily v srdci človeka. Ak tie nie sú činné, kazateľ môže prejaviť i to najväčšie odhodlanie a horlivosť, Boh neprijme jeho dielo a on nebude cirkvi užitočný. Kristov služobník, ktorý nesie Božie slávne posolstvo ľuďom, by mal konať spravodlivo, mal by byť milosrdný a žiť pokorne pred Bohom. Kristov duch v srdci prebudí každú jeho duševnú schopnosť, aby mohol sýtiť a ochraňovať ovcu jeho pastvy ako spoľahlivý a svedomitý pastier. Láska je ako zlatá reťaz, ktorá spája veriace srdcia do zväzku priateľstva, nehy, vernej stálosti a každého osobitne s Bohom.1PS 227.2

Medzi bratmi je nedostatok lásky, súcitu a nehy. Kristovi služobníci sú niekedy príliš chladní a neláskaví. Ich srdcia vôbec nie sú preteplené nežným súcitom a opravdivou láskou. Najčistejšia a najvznešenejšia oddanosť Bohu je tá, ktorá sa prejavuje v najvážnejších túžbach a snahách získať ľudí pre Krista. Dôvod, prečo kazatelia zvestujúci prítomnú pravdu nemajú viac úspechu, spočíva v tom, že im veľmi chýba viera, nádej a láska. V srdci sú prekážky a boje, sebazaprenia a skryté nepokoje, ktoré nás všetkých tiesnia, ktoré musíme znášať. Ešte si zaplačeme a zavzdycháme nad svojimi hriechmi. Budeme mať stále boje a budeme musieť bdieť; budú nás zvierať výčitky svedomia i hanba pre naše nedostatky. Služobníci kríža nášho drahého Spasiteľa by nemali zabúdať na svoju skúsenosť s týmito zážitkami, ale vždy by mali pamätať, že sú len omylnými ľuďmi s podobnými slabosťami, aké trápia ich spolubratov. Ak im chcú pomáhať, musia vytrvať vo svojom úsilí robiť im dobre a srdce musia mať plné súcitu a lásky. Musia sa priblížiť k srdcu svojich spolutrpiteľov a pomôcť im, v čom pomoc najviac potrebujú. Služobníci Slova by mali premôcť svoje tvrdé, pyšné, neveriace srdce, ak chcú to isté vidieť pri svojich bratoch a sestrách.1PS 227.3

Kristus vykonal pre nás všetko, pretože sme boli bezmocní; pútali nás reťaze temna, hriechu a zúfalstva, a preto sme si nemohli pomôcť. Len aktívnou vierou, nádejou, a láskou budeme stále viac smerovať k výšinám dokonalej svätosti. Naši bratia pociťujú tú istú potrebu pomoci, akú sme cítili aj my. Nemali by sme ich znepokojovať zbytočným posudzovaním, ale dovoliť, aby v nás Kristova láska prebúdzala veľkodušný a nežný súcit, aby sme vedeli úprimne plakať nad tými, čo blúdia a odvracajú sa od Boha. Cena človeka je nekonečná. Možno ju hodnotiť len cenou výkupného. Len Golgota, Golgota nám ukazuje cenu človeka.1PS 228.1

*****

Mierne zaobchádzanie, láskavé odpovede a príjemné slová sú vhodnejšie na dosiahnutie zmeny a záchrany, než prísnosť a nevľúdnosť. Nedostatkom láskavosti môžete odpudiť ľudí od seba, zatiaľ čo zmierlivosťou by ste si ich mohli k sebe pripútať a neskôr ich uviesť na správnu cestu. Potrebný je aj prejav ochoty odpúšťať a s dôverou pristupovať ku každému dobrému úmyslu a činu svojich spolublížnych. (Testimonies For The Church, zv. 4, s. 65.1PS 228.2

Nebezpečenstvo lichotivých pochvál

Láska a povinnosť