Služba iným

Nič nám nedodá toľko duchovnej sily, ničím tak neporastie opravdivosť a nezvrúcnie cit ako navštevovaním chorých, službou zmalomyseľneným a pomocou, aby trpiaci videli svetlo a svoju vieru upreli na Ježiša. Sú aj nepríjemné povinnosti, ktoré niekto predsa len musí splniť, ináč ľudia zahynú. Kresťania nájdu požehnanie pri vykonávaní týchto povinností, nech by už boli akokoľvek nepríjemné. Sám Kristus mal nepríjemné poslanie, ale vzal ho na seba a z príbytkov čistoty a nevystihnuteľnej slávy prišiel bývať ako človek medzi ľudí na svet zatvrdnutý a zatemnený zločinom, násilím a neprávosťou. Urobil to, aby zachránil hynúcich ľudí. Budú azda tí, ktorých tak neskonalo miloval a ku ktorým sa s toľkou láskou sklonil, ospravedlňovať svoj život a sebecké pohodlie? Budú dbať len o svoje záľuby a radosť, kým ľudí nechajú hynúť v tme, pretože sa sklamali a boli odmietnutí pri snahe zachrániť ich? Kristus zaplatil nekonečnú cenu za vykúpenie človeka a ten by mu mal odpovedať: „Pane, nechcem pracovať na tvojej vinici, prosím ťa, ospravedlň ma“?1PS 324.4

Boh pozýva tých, čo sú ochotní na Sione strážne bdieť a pracovať. Nebudú dbať na Pánov hlas? Boh potrebuje verných modliacich sa pracovníkov, ktorí budú rozsievať popri všetkých vodách. Tí, čo takto pracujú, s prekvapením zistia, ako ťažkosti, znášané v Ježišovom mene a v jeho sile, upevňujú vieru a obnovujú odvahu. Na ceste jeho pokornej poslušnosti je bezpečie, sila, útecha i nádej. Odplatu však nakoniec stratia tí, čo pre Ježiša nerobia nič. Slabé ruky nebudú schopné pridŕžať sa Všemohúceho, slabé kolená nevydržia v deň úzkosti. Opravdiví skúmatelia Písma a kresťanskí pracovníci získajú slávnu odmenu a budú počuť: „Správne, dobrý a verný sluha... Vojdi do radosti svojho Pána.“ Matúš 25,21.1PS 325.1