Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Kliatba sebectva

    Vo svojich veľkých mestách potrebujete Božích poslov, ktorí by prinášali svetlo tým, čo bývajú v tôni smrti. Potrebné sú skúsené ruky, ktoré by v pokornej múdrosti a sile viery dvíhali znavených do náručia súcitného Vykupiteľa. Ľudské sebectvo, aká to kliatba! Ono nám bráni bezvýhradne sa zapojiť do Božej služby. Bráni nám počuť hlas povinnosti, ktorý by mal v srdci každého z nás podnietiť pravú horlivosť. Všetky svoje sily by sme mali venovať Kristovi. Rozdeliť svoj záujem medzi zvodcov znamená pomáhať na nesprávnej strane a dávať príležitosť nepriateľom. Božia pravda nepozná nijaký kompromis s hriechom, nemá nijaké spojenie s chytráctvom a nijaké spoločenstvo s prestupovaním. Potrebuje takých bojovníkov, ktorí vždy pohotovo odpovedia na hlas povinnosti a budú pripravení bezodkladne pracovať. Nepotrebuje tých, čo v tiesni pomáhajú nepriateľovi.1PS 329.1

    Bolo nám zverené veľké dielo. Predsa však mnohých, čo tvrdia, že veria týmto svätým pravdám, tak ochromilo satanské chytráctvo, že pre Božie dielo nekonajú nič, skôr mu prekážajú. Kedy už budú konať ako tí, čo očakávajú svojho Pána! Kedy prejavia horlivosť odpovedajúcu svojej viere? Mnoho ľudí sebecky lipne na svojich prostriedkoch a uspokojuje si svedomie akýmsi úmyslom svojimi prostriedkami vykonať po smrti niečo veľké pre Božie dielo. V poslednej vôli odkazujú cirkvi a jej rôznym potrebám veľkú sumu. Potom sa uspokoja vo vedomí, že vykonali všetko, čo sa od nich žiadalo. Kde je v takomto konaní ich sebazaprenie? Tu ukázali pravú tvár sebectva. Keď už peniaze nemôžu nijako potrebovať, rozhodnú sa dať ich Bohu. Držia ich však, kým len môžu, kým im ich z rúk nevyrazí neodvratný posol smrti.1PS 329.2

    Takáto posledná vôľa býva často dôkazom skutočného lakomstva. Boh nás všetkých pokladá za správcov a v nijakom prípade nám nedovoľuje zanedbávať svoju povinnosť alebo prenechávať ju iným. Výzva obetovať prostriedky na šírenie posolstva nevykoná nikdy viac dobra než v prítomnosti. Každý zameškaný deň na správne použitie prostriedkov nám ukracuje čas, v ktorom peniaze môžu poslúžiť na dobro a záchranu hynúcich. Ak iným nechávame konať to, čo Boh prikázal vykonať nám, poškodzujeme seba i toho, ktorý nám dal všetko, čo máme. Ako môžu iní vykonať dielo štedrej obetavosti lepšie, než ho môžeme vykonať sami? Boh chce, aby sa každý človek vo svojom živote v tomto ohľade rozhodoval sám. Protivenstvo, nehoda alebo chytráctvo môžu vždy prekaziť zamýšľané skutky dobročinnosti, keď ten, kto istú sumu nahromadil, už na ňu sám siahnuť nemôže. Je smutné, že tak mnohí zanedbávajú prítomnú zlatú príležitosť vykonať dobro a čakajú, kým nie sú zo šafárstva odvolaní, skôr ako mohli vrátiť Pánovi prostriedky, ktoré im zveril, aby ich použili na jeho slávu.1PS 329.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents