Spasiteľ sveta dal svojej cirkvi veľkú moc. Určil, ako má riešiť problémy členov vo vzťahu k cirkvi. Keď dal jasné pokyny, ako by mala postupovať, povedal: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Matúš 18,18. Aj nebo teda schvaľuje disciplinárnu starostlivosť cirkvi o členov, ak postupuje podľa biblických pravidiel.1PS 274.1

Božie slovo nepripúšťa, aby úsudok jednotlivca bol v rozpore s úsudkom cirkvi, a nedovoľuje presadzovať vlastné názory proti názorom cirkvi. Keby nebolo nijakej cirkevnej disciplíny a správy, cirkev by sa rozpadla, ako pospolitosť by sa nemohla udržať. Vždy sa vyskytovali nezávisle zmýšľajúci jednotlivci, ktorí tvrdili, že majú pravdu, že Boh ich mimoriadne poučil, pôsobil na nich a viedol ich. Každý z nich má svoju teóriu, osobitné nápady a každý tvrdí, že jeho názory sa zhodujú s Božím slovom. Hoci každý z nich má iné názory a vieru, predsa všetci tvrdia, že od Boha majú zvláštne svetlo. Títo jednotlivci sa odtrhujú od celku a každý z nich si vytvára svoju vlastnú, oddelenú cirkev. Všetci nemôžu mať pravdu, a predsa každý nástojčivo tvrdí, že ho vedie Boh. Božie slovo nie je áno a nie, ale áno a amen v Ježišovi Kristovi.1PS 274.2

Náš Spasiteľ zakončuje svoje naučenie prísľubom, že ak by sa dvaja alebo traja rozhodli prosiť o niečo Boha, dostali by to. Kristus tu ukazuje, že sa treba s inými zjednotiť už aj vtedy, ak chceme dostať, po čom túžime. Veľká dôležitosť sa pripisuje jednotnému predsavzatiu a jednotnej modlitbe. Boh vypočúva modlitby jednotlivcov, ale Ježiš uviedol zvláštne a dôležité naučenia, ktoré majú mať mimoriadny význam pre jeho práve zorganizovanú cirkev na zemi. Jej členovia sa musia zhodnúť, čo chcú a o čo budú prosiť. Nemalo tu ísť o nápady a úsilie omylného jednotlivca, ale o prosbu, ktorá mala byť zvláštnym vyjadrením viacerých veriacich sústredených na jedno jediné.1PS 274.3

V obrátení Pavla pozorujeme Božiu zázračnú moc. Obklopoval ho jas prekonávajúci slávu poludňajšieho slnka. Ježiš, ktorého meno nadovšetko nenávidel a pohŕdal ním, sa Pavlovi zjavil sám, zastavil jeho šialenú, pritom však priamu a rýchlu jazdu, aby mohol z tohto najnesľubnejšieho nástroja pripraviť vyvolenú nádobu na zvestovanie evanjelia pohanom. Pavel sa vedome protivil menu Ježiša Nazaretského. Pre svoju horlivosť bol vytrvalým, obávaným prenasledovateľom Kristovej cirkvi. Hlboko a pevne bol presvedčený, že musí vyhubiť všade sa šíriace strašné učenie o tom, že Ježiš je Pánom života.1PS 274.4

Pavel naozaj veril, že viera v Ježiša znehodnocuje Boží zákon, obetnú bohoslužbu a obriezku, ktorú predsa po celé veky schvaľoval sám Boh. Zázračné zjavenie Krista však presvietilo temnotu jeho zmýšľania. Ježiš Nazaretský, proti ktorému bojoval, je skutočne Spasiteľom sveta.1PS 275.1

Do celého sveta

K cirkvi po radu