Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Nevyrovnaná myseľ*Testimonies For The Church, zv. 3, s. 32-36.

    Pán Boh zveril každému z nás sväté dary, za ktoré sme mu zodpovední. Podľa Božieho úmyslu by sme mali svoje rozumové sily vzdelávať tak, aby sme prijaté hrivny mohli čo najlepšie zvelebiť a odzrkadľovať Božiu slávu. Za všetky duševné dary sme vďačnosťou zaviazaní len Bohu. Rozumové schopnosti možno tak rozvíjať, usmerňovať a ovládať, že dôkladne splnia svoj účel. O svoj duševný život sme povinní dbať tak, aby sme mohli uplatniť všetky duševné sily a rozvinúť každú schopnosť. Súčinnosťou všetkých schopností rozum tak zosilnie, že splníme úlohy, na ktoré sme boli vybavení.1PS 207.1

    Mnohí nekonajú, čo by konať mali, pretože svoju myseľ zameriavajú len jednostranne a neberú ohľad na to, čo sa im javí ako nedosiahnuteľné. Tým niektoré menej vyvinuté schopnosti ochabujú, pretože práca, ktorá by im poskytla potrebný cvik a upevnila ich, sa im nepozdáva. Mali by sme cvičiť a vzdelávať všetky duševné sily a schopnosti. Vnímavosť, súdnosť, pamäť a ostatné rozumové zložky by sa mali rovnako rozvíjať, aby duševný život bol správne vyvážený.1PS 207.2

    Ak používame len niektoré z Božích darov a zanedbávame iné, neplníme pôvodný Boží úmysel, pretože všetko, čo sme od Boha dostali, navzájom súvisí a veľkou mierou sa všetko vzájomne dopĺňa. Ak sa má zachovať rovnovážny stav, potom jednu schopnosť nemožno náležite rozvíjať bez spolupôsobenia ostatných. Ak všetku pozornosť venujeme len jednej z Božích hrivien, kým ďalšie zostávajú zakopané, potom prílišný rozvoj jednej môže zájsť do krajnosti, pretože ostatné boli zanedbávané. Myseľ mnohých sa náležite nerozvinula a nie je vyrovnaná. Každá myseľ je iná, niektorá vyniká v jednom smere, kým v inom je slabá. Tieto zjavné nedostatky nemusia a nemali by existovať. Keby sa tí, ktorých myseľ má určité nedostatky, snažili cvikom a vzdelávaním posilňovať nerozvinuté stránky svojej povahy, mohli by duševne zmohutnieť.1PS 207.3

    Cvičiť tie schopnosti, ktoré sú prirodzene najsilnejšie, a pritom zanedbávať slabšie, ktoré treba posilniť, môže byť síce príjemné, no nie najlepšie. O najslabšie schopnosti by sme sa mali starať najviac, aby všetky rozumové sily boli zosúladené a všetky sa zúčastnili na aktívnom živote, ako to býva pri správne zostavenom stroji. Všetky naše schopnosti závisia od Boha. Kresťania sú povinní cvičiť si myseľ tak, aby všetky jej schopnosti zmohutneli a čo najzdravšie sa rozvinuli. Ak toto podceníme, potom nikdy nesplnia účel svojho poslania. Nemáme nijaké právo zanedbávať ktorýkoľvek z Božích darov. Všade nájdeme ľudí sústredených len na jediný záujem. Častokrát sú zameraní len jednostranne. Príčinou tohto javu je skutočnosť, že títo ľudia cvičili iba jednu z duchovných schopností na úkor ostatných. Prepínaním jednej duševnej zložky sa z človeka stáva mrzák. Takto jednostranným životom nemožno náležite uctievať Boha. Keby človek primerane cvičil všetky svoje orgány, všetky by sa rozvíjali zdravo a správne. Námaha by totiž nespočívala len na jednom a netrpel by žiaden z nich.1PS 207.4

    Kazatelia by mali dávať pozor, aby vlastnými plánmi nemarili Božie úmysly. Môže sa stať, že dielo zúžia a svoju činnosť obmedzia na určité úseky a nebudú sa zaujímať o Božie dielo vo všetkých jeho rozmanitých odvetviach. Niektorí sústreďujú myseľ na jeden predmet a o všetko ostatné, možno rovnako dôležité, stratia záujem. Sú príliš jednostranní. Všetko svoje životné úsilie zameriavajú na to, čím sa ich myseľ určitý čas zaoberala. Všetko ostatné strácajú zo zreteľa. Predmetom ich úvah a rozhovorov býva len jediný obľúbený záujem. O všetko, čo s tým nejako súvisí, sa zaujímajú veľmi živo a zostávajú pri tom tak dlho, že ak ich má človek sledovať, unaví sa.1PS 208.1

    Často sa drahocenný čas stráca vysvetľovaním toho, čo nie je podstatne dôležité a čo sa pokladá za samozrejmé. Jasne a presvedčivo vysvetlené by mali byť rečou a dôkazmi životne dôležité skutočnosti. Sústrediť myseľ na jeden predmet a odpútať ju od všetkého ostatného môže byť síce do určitej miery správne, no stále jednostranné prepínanie určitej schopnosti oslabuje orgány určené konať túto činnosť. Priveľa práce ich preťažuje a ochromuje. Zaťažené bývajú len určité orgány, kým ostatné sú nečinné. V takom prípade sa myseľ nemôže zdravo uplatniť, čím si človek nakoniec skracuje život.1PS 208.2

    Každá schopnosť sa má v niečom uplatniť, spolupracovať s ostatnými a navzájom sa vyvažovať. Tí, čo všetku svoju myšlienkovú silu sústreďujú len na jediný predmet, bývajú slabí v inom ohľade, pretože svoje schopnosti nerozvíjali rovnomerne. Niektorá otázka púta ich pozornosť natoľko, že do nej vnikajú stále hlbšie. Keď sa takto celým svojím záujmom vnárajú do problému, iste získajú určité poznanie a rozhľad. Je však len veľmi málo tých, čo by ich mohli pozorne sledovať, iba ak by sa o predmet zaujímali s rovnakým myšlienkovým vypätím. Hrozí im nebezpečenstvo, že semeno pravdy zaorávajú tak hlboko, že útle, vzácne steblo sa nikdy nedostane na povrch.1PS 208.3

    Často sa vykoná mnoho takej práce, o ktorú ani nešlo, a záujem o ňu nikdy nebude. Ak niektorí ľudia pestujú svoju koncentračnú spôsobilosť na úkor ostatných schopností, ich duševný život nemôže byť vyrovnaný. Podobajú sa stroju, v ktorom sa hýbe len určité súkolie. Zatiaľ čo niektoré kolesá od nečinnosti hrdzavejú, iné sa ustavičným chodom opotrebúvajú. Tí, čo pestujú jednu alebo dve schopnosti a ostatné primerane necvičia, nemôžu vykonať ani polovicu toho, čo im urobiť na svete určil Boh. Sú to ľudia jednostranní, ktorí zužitkovávajú len časť sily, ktorú im dal Pán, kým druhá časť zostáva nepoužívaná.1PS 209.1

    Keď majú duševní pracovníci pred sebou dielo vyžadujúce nadmerné sústredenie, nemali by naň vynakladať priveľa námahy na úkor ostatných povinností. Aj keď sa sústreďujú na jednu úlohu, predsa by si mali nájsť čas aj na iné úseky diela. Bolo by to lepšie nielen pre nich, ale aj pre dielo všeobecne. Jednému odvetviu diela by sme nemali venovať toľko pozornosti, že zanedbávame iné.1PS 209.2

    Pri tvorivom spisovateľskom úsilí by niektorí autori mali dbať o to, aby príliš nezáživným a nezaujímavým dokazovaním nezatemnili to, čo je jasné. Ak sa zoširoka rozpisujú o tom, čo čitateľovi môže byť samozrejmé, ich snaha je takmer márna. Záujem čitateľa nevydrží do konca. Upozorňovaním na každú nepodstatnú podrobnosť možno pravdu zatemniť. Rozsiahle dielo sa dá napísať, ale výsledok toľkej námahy určite nenájde ozvenu všeobecne pozorného záujmu.1PS 209.3

    Dnes, keď tón udáva a myseľ zamestnáva ľahké zábavné čítanie, lepšie je podávať pravdu zrozumiteľne, na základe niekoľkých závažných dôvodov, než ju sprevádzať spústou namáhavo vyhľadávaných dôkazov. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že základný bod pravdy sa v mysli mnohých ľudí samotnými dôkazmi a námietkami len zatemní. U mnohých ľudí zavážia viac stručné a jasné výroky než rozsiahle dokazovanie. Mnohé z napísaného berú za samozrejmé a nepotrebujú nijaké dôkazy.1PS 209.4

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents