Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Ježišova zhovievavosť

    Peter bol prudký a horlivý do činu, odvážny a nekompromisný. Kristus v ňom videl človeka, ktorý bude mať pre cirkev veľkú cenu. Prijal teda Petra, aby sa všetko dobré a cenné zachovalo a aby svojimi radami a príkladom mohol obmäkčiť, čo v jeho povahe bolo tvrdé, a uhladiť, čo bolo v jeho správaní hrubé. Ak Božia milosť naozaj zmenila srdce, vonkajšia zmena sa prejavila v pravej láskavosti, súcite a zdvorilosti. Ježiš nebol nikdy chladný a neprístupný. Trpiaci ľudia častokrát prerušili jeho samotu, keď potreboval občerstvenie a odpočinok, On však mal láskavý pohľad a povzbudivé slovo pre každého. Kristus bol vzorom pravej zdvorilosti. Peter zaprel svojho Pána, ale potom svoj veľký hriech oľutoval a bol preň hlboko pokorený. Kristus však svojmu učeníkovi, ktorý zlyhal, odpustil, čo ukázal tým, že ho po svojom vzkriesení oslovil menom.1PS 398.1

    Judáš podľahol satanským pokušeniam a zradil svojho najlepšieho Priateľa. Peter sa učil a poučil od Krista, ďalej šíril dielo obnovy, ktoré pripadalo učeníkom po nanebovzatí Pána. Títo dvaja muži predstavujú dve skupiny ľudí, ktoré Kristus prijíma a dáva im príležitosť čerpať z jeho učenia i z príkladu jeho nesebeckého, súcitného života, aby sa mohli od neho učiť.1PS 398.2

    Čím viac človek hľadí na Ježiša a oboznamuje sa s ním, tým viac sa mu bude podobať a bude konať Kristove skutky. Vek, v ktorom žijeme, vyžaduje ľudí rozhodného činu, rýdzo mravných, pohotových usilovne a vytrvalo pracovať pre záchranu všetkých, čo chcú počuť pozvanie Božieho Ducha.1PS 398.3

    Láska, ktorá by mala existovať medzi členmi cirkvi, často dáva miesto kritike a odsudzovaniu, a toto sa prejavuje aj v zhromaždeniach, v poznámkach a vážnych osobných útokoch. Ani kazatelia, starší či radoví členovia by to nemali podporovať. Cirkevné bohoslužby majú úprimne slúžiť Božej sláve. Keď sa ľudia so svojimi rozličnými povahovými vlastnosťami schádzajú spolu v jednom zbore a keď Božia pravda nezmäkčí a neodstráni ostré hrany charakteru, cirkev utrpí a jej pokoj a súlad sa stanú obeťou zhovievavosti voči týmto sebeckým a neposväteným povahovým vlastnostiam. Mnohí vo svojom pevnom rozhodnutí odhaľovať chyby svojich bratov zanedbávajú skúmanie vlastného srdca a nedbajú o čistotu svojho života. Toto privoláva Božiu neľúbosť. Každý člen cirkvi by si mal strážiť dušu a kriticky bdieť nad svojimi činmi, aby nevychádzali zo sebeckých pohnútok a neboli príčinou pádu slabších bratov.1PS 398.4

    Boh prijíma ľudí takých, akí sú, so všetkou ich povahovou porušenosťou, a potom ich pripravuje pre službu, ak sa nechajú viesť, ovládať a učiť sa od neho. Koreň trpkosti, závisti, nedôvery, žiarlivosti, ba aj nenávisti, ktorý sa rozrastá v srdciach niektorých členov zboru, je satanovou sejbou. Takíto ľudia škodlivo ovplyvňujú cirkev. „Trocha kvasu nakvasí celé cesto.“ 1. Korinťanom 5,6. Náboženská horlivosť, ktorá sa prejavuje útokom na bratov, nie je rozumová horlivosť. S takým svedectvom nemá Kristus nič spoločné.1PS 398.5

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents