Ježišove zhromaždenia

Ježiš, nebeský Učiteľ, sa nestránil ľudí, veď pre ich blaho zostúpil z neba na zem, teda ta, kde boli, aby čistota a svätosť jeho života zažiarili všetkým a osvecovali im cestu do neba. Vykupiteľ sveta sa snažil svoje naučenia podávať zrozumiteľne a jednoducho, aby im všetci porozumeli. Obyčajne hovorieval na voľnom priestranstve. Údolia nemohli pojať zástupy, ktoré šli za ním. Ježiš mal svoje zvláštne dôvody, prečo sa uťahoval medzi vrchy, na pobrežia a tam oznamoval poučné posolstvo. Krajina mu mohla poskytnúť základný rámec a v nej mohol poukázať na predmety a príbehy známe z jednoduchého života poslucháčov, aby vystihol dôležité pravdy, ktoré im zvestoval. Vo svojej náučnej zvesti upozorňoval na Božie dielo v prírode. Vtáci, ktorí si radostne a voľne vyspevovali, záplava krásnych lúčnych ľalií kvitnúcich vo svojej čistote, košaté stromy, obrobená pôda, zvlnené obilie, ale aj vyschnutá zem, neúrodný strom, odveké horstvá, žblnkajúci prúd či nádhera zapadajúceho slnka – to všetko Ježiš pripomínal, aby Božou pravdou zaujal svojich poslucháčov. Dielo Božej ruky na nebi i na zemi spájal so Slovom života, ktoré chcel vštepiť do sŕdc, aby si ľudia pri pohľade na Božie obdivuhodné skutky v prírode pripomenuli jeho naučenia.1PS 195.4

Kristus dbal vždy o to, aby jeho prejavy boli zaujímavé. Vedel, že unavený, vyhladnutý zástup by nemohol prijať duchovné požehnanie, a preto nezabúdal ani na ich telesné potreby. Pri istej príležitosti zázračne nasýtil päťtisíc poslucháčov, čo sa zišli počúvať životodarné slová, ktoré vychádzali z jeho úst. Ježiš bral ohľad na okolnosti, keď svoje vzácne pravdy oznamoval zástupom. Prostredie malo upútať oko a v milovníkoch krásy prebúdzať obdiv. Spasiteľ tu mohol vyvýšiť múdrosť Boha poukazom na jeho tvorivé skutky a svojím učením usmerniť ich mysle cez prírodu k Bohu prírody.1PS 196.1

Kraj, stromy, vtáci, kvety, údolia, jazero a nádhera nebeskej klenby sa v ich mysli spájali so svätými pravdami, ktoré im mali posväcovať myseľ pri pohľade na ne aj po Kristovom nanebovstúpení.1PS 196.2

Keď Kristus učil zástupy, nemohol venovať čas modlitbe. Nežiadal od nich dlhé, únavné obrady a modlitby, ako to vyžadovali farizeji. Poučil svojich učeníkov, ako sa majú modliť: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. Vy sa teda takto modlite.“ Matúš 6,5-9.1PS 196.3