Podľa napomenutia máme všetko upriamiť na Božiu slávu: či jeme, pijeme, alebo čokoľvek robíme. Koľkí sa podľa tejto rady správali zo zásady, nie pudovo, bez uváženia? Koľkí sa doslovne riadili týmto príkazom? Koľkí sa z mladých učeníkov v (...) rozhodli úplne dôverovať Bohu a v ňom mať záštitu? Koľkí sa horlivo usilovali poznať ho a nasledovať? Mnohí sú Kristovými služobníkmi len podľa mena, no v skutočnosti nimi nie sú.1PS 144.1

Kde vládnu náboženské zásady, tam je nebezpečenstvo veľkých omylov menšie, pretože sebectvo, ktoré vždy oslepuje a zvádza, nemá moc. Úprimná túžba preukazovať iným dobro prevláda natoľko, že človek na vlastné ja zabúda. Pevné zásady viery a zbožnosti sú nedoceniteľným pokladom. Je to najčistejší, najvyšší a najvznešenejší vplyv, aký môžu smrteľníci mať. Kto ho vlastní, má bezpečnú kotvu. Každý čin je potom dobre zvážený, aby jeho účinok nijako nepoškodil iného a neodvádzal ho od Krista. Taký človek sa ustavične pýta: Pane, ako ti môžem čo najlepšie slúžiť a na zemi osláviť tvoje meno? Ako mám usmerniť svoj život, aby tvoje meno bolo na zemi zvelebené? Ako mám privádzať iných k rozhodnutiu, aby ťa milovali, slúžili ti a ctili ťa? Daj, aby som vždy túžil a rozhodoval sa konať len tvoju vôľu. Nech sú slová a príklad môjho Vykupiteľa svetlom a posilou môjmu srdcu. Dokiaľ ho budem nasledovať a dúfať v neho, nedá mi zahynúť. On bude korunou mojej radosti.1PS 144.2

Ak si Božiu múdrosť zameníme za múdrosť človeka, bláznovstvo ľudskej múdrosti nás zvedie. V tom spočíva veľké nebezpečenstvo mnohých v (...) Chýbajú im vlastné skúsenosti. Nezvykli si, aby vo vlastnom záujme modlitebne bez predsudkov uvažovali o nových otázkach a záležitostiach, ktoré sa môžu vynoriť kedykoľvek. Čakajú na úsudok iných. Ak tí nesúhlasia, potom im to stačí na presvedčenie, že skúmaná záležitosť nestojí za reč. Aj keď je takých mnoho, nijako to nezmení skutočnosť, že sú neskúsení a trvalým povoľovaním nepriateľovi rozumovo ochabli. Takí ľudia budú slabí ako deti, pôjdu vo svetle iných, budú žiť zo skúsenosti iných, cítiť, ako cítia iní a konať ako iní. Správajú sa, akoby neboli samostatní. Ich osobnosť sa stráca v iných, sú ako tiene iných, o ktorých si myslia, že žijú správne.1PS 144.3

Ak si títo ľudia neuvedomia svoju povahovú nestálosť a nebudú sa usilovať o nápravu, všetci prídu o večný život. Nevystačia čeliť nebezpečenstvám posledných dní. Nebudú mať nijakej sily, aby odolali diablovi, pretože ich ani nenapadne, že v pozadí je práve on. Niekto iný ich musí poúčať, či sa k nim blíži priateľ, alebo nepriateľ. Nežijú duchovne, preto nezmýšľajú a nerozprávajú duchovne. Vo veciach Božieho kráľovstva nie sú múdri. Mladí ani starí nemajú výhovorku, ak sa spoliehajú na to, že duchovne vyžijú z kresťanskej skúsenosti iných. Anjel povedal: „Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou.“ Jeremiáš 17,5. V kresťanskej skúsenosti a v kresťanskom boji je potrebná šľachetná sebadôvera.1PS 145.1

Šťastie alebo nešťastie

Žiadajme vo viere