Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Vierou vpred!

    Židia boli unavení a prestrašení, ale keby sa zdržali, keď im Mojžiš rozkázal napredovať, a odmietli by priblížiť sa k Červenému moru, Boh by im nikdy nepripravil cestu. Svojím vykročením do vody prejavili, že uverili Božiemu slovu, ako im ho oznámil Mojžiš. Vykonali všetko, čo mohli a potom Všemocný v Izraeli konal svoje: rozdelil vody a pripravil im cestu.1PS 316.1

    Mraky, ktoré nám zahaľujú cestu, nikdy nezmiznú pred váhavým, pochybujúcim duchom. Nevera vraví: „Tieto prekážky nikdy neprekonáme; vyčkajme kým sa pominú a potom sa nám cesta vyjasní.“ Viera sa však odvažuje vykročiť, stále dúfa, všetkému verí. Poslušnosť Bohu iste prinesie víťazstvo. Len vierou môžeme nakoniec dosiahnuť nebesá.1PS 316.2

    Medzi rozvojom adventného hnutia a dejinami Izraela existuje veľká podobnosť. Boh vyviedol svoj ľud z Egypta na púšť, kde mohol zachovávať jeho zákon a poslúchať jeho hlas. Egypťania, ktorí neverili v Hospodina, sa utáborili blízko nich. A predsa, čo osvecovalo celý tábor Izraela ako mocné svetlo a čo mu vyjasňovalo cestu vpred, to pre faraónove zástupy bolo oblačným múrom, ktorý ešte viac stemňoval nočnú tmu.1PS 316.3

    Podobne je tu aj dnes ľud, ktorému Boh zveril svoj zákon. Božie príkazy sú pre poslušných ako ohnivý stĺp, ktorý osvecuje cestu a vedie k večnej spáse. Pre neposlušných je to však len nočný mrak: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom.“ Žalm 111,10. Poznanie Božieho slova prevyšuje každú inú vedomosť. Zachovávanie Božích prikázaní sprevádza veľká odplata a nijaká pozemská pohnútka by nemala kresťana ani na chvíľu odviesť od vernosti. Bohatstvo, česť a svetská sláva sú len troskami, ktoré miznú pred ohňom Božieho hnevu. Hlas Hospodinov, ktorý veriacim prikazuje „ísť dopredu„, často do krajnosti skúša ich vieru. Keby však mali odkladať s poslušnosťou dotiaľ, kým každý mrak neistoty z ich porozumenia nezmizne a nezostane nijaké riziko pádu či porážky, nikdy by nevykročili vpred. Tí, čo si myslia, že im nie je možné podriadiť sa Božej vôli a veriť jeho zasľúbeniam, kým sa pred nimi všetko nevyjasní a neurovná, nikdy sa nerozhodnú. Viera nie je istota poznania. „Viera je podstatou toho, v čo dúfame a zdôvodnením toho, čo nevidíme.“ Židom 11,1. Poslušnosť Božím prikázaniam je jedinou cestou, ako môže mať Pán v nás záľubu. Heslom kresťana by malo byť: „Postupuj dopredu!“1PS 316.4

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents