Nebezpečné časy

Viera a jednoduchá dôvera v Boha sa začali vytrácať, len čo pribudlo majetku. Neodišla si od Boha naraz. Opúšťala si ho pozvoľna. Prestala si s rannými a večernými pobožnosťami, pretože ti to vždy nevyhovovalo. Tvoja nevesta ti v tom veľmi prekážala, čo ti podlamovalo vôľu vytrvať v rodinných pobožnostiach. Tvoj dom prestal byť domom modlitby. Na prvom mieste bol podnik a len potom Pán a jeho pravda. Pozri sa späť na skúsenosť svojich prvých rokov. Mohli by vtedy podobné ťažkosti pripraviť tvoju rodinu o modlitbu?1PS 177.2

Zanedbávaním spoločnej modlitby si stratila vplyv vo svojom dome, ktorý ti mohol zostať. Bola to tvoja prednostná povinnosť slúžiť Bohu vo svojej rodine bez ohľadu na následky. Ráno a večer si mala predkladať svoje prosby Bohu. Mala si byť kňazom v domácnosti a vyznávať hriechy svoje i svojich detí. Keby si bola zostala verná Bohu, ktorý ťa viedol, nebol by ťa nechal spoliehať sa len na vlastnú múdrosť.1PS 177.3

Prostriedky si zbytočne utrácala na to, čo lahodí oku. Podobný hriech u iných ľudí ťa kedysi hlboko zarmucoval. Ty si takýmto míňaním prostriedkov olupovala Boha. Nato Pán povedal: „Rozptýlim to. Na určitý čas jej dovolím ísť vlastnou cestou. Oslepím jej súdnosť a zatemním jej myseľ. Ukážem jej, že jej sila je slabosťou a jej múdrosť bláznovstvom. Pokorím ju a otvorím jej oči, aby videla, ako ďaleko odo mňa zašla. Ak sa ku mne celým srdcom nevráti a vo všetkom ma nebude uznávať, moja ruka to všetko rozptýli; opadne pýcha matky a detí a ich údelom bude znova chudoba. Moje meno bude vyvýšené. Nadutosť človeka opadne a ľudská pýcha bude pokorená.“1PS 177.4

V minulosti ti Pán zveril hrivnu požehnaného vplyvu, ale neobdaroval ťa hmotnými prostriedkami, a preto nežiadal, aby si vo svojej chudobe dávala to, čo si nedostala. Ako vdova z Písma si aj ty obetovala, čo si mohla, hoci pri zvážení svojich okolností si nemusela ani to urobiť, čo si vykonala. Pri tvojej chorobe Boh od teba nežiadal silu, o ktorú ťa choroba olúpila. Aj keď si mala skromný vplyv a málo prostriedkov, Boh predsa prijal tvoju snahu o dobročinnosť a šírenie jeho diela podľa tvojich možností, nie podľa toho, čo si nemala. Pán nepohŕda ani najskromnejším darom, ktorý je prinesený ochotne a úprimne.1PS 178.1

Máš horlivú povahu. Horlivosť v dobrom je chvályhodná. Vo svojich dávnejších skúškach a ťažkostiach si získala skúsenosť, ktorá mala byť poučením pre iných. V Božej službe si bola horlivá, s láskou si hlásala naše zásady tým, ktorí neveria prítomnej pravde. Vedela si hovoriť s istotou, lebo taká bola tvoja skúsenosť. Pravda sa stala časťou tvojej bytosti a tí, čo tvoje vážne svedectvo počúvali, nepochybovali o tvojej úprimnosti, lebo boli presvedčení, že čo vravíš, je pravda.1PS 178.2

Z Božej vôle sa tvoj vplyv rozšíril a Boh uznal za potrebné vyskúšať ťa v hospodárení. Preto ti dal hmotné prostriedky, čím doľahla na teba dvojnásobná zodpovednosť. Keď sa ti začalo dariť, povedala si si: „Len čo si opatrím nejaký dom, potom budem podporovať Božie dielo.“ Keď si však mala dom, videla si toľko potrieb, ako najlepšie si to všetko zariadiť, že si zabudla na Pána i na jeho požiadavky voči tebe a bola si menej ochotná podporiť Božie dielo než v čase svojej chudoby a utrpenia.1PS 178.3

Vyhľadávala si priateľstvo so svetom a čím ďalej, tým viac si sa vzďaľovala od Boha. Zabudla si na Kristovo napomenutie: „Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň.“ Lukáš 21,34. „Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ 1. Korinťanom 10,12.1PS 178.4

V kresťanskom živote treba pamätať na tri varovné slová, ak nechceme, aby nás satan oklamal. Sú to: Bdej, modli sa, pracuj. Modlitba a bdelosť sú nevyhnutné pre pokrok v duchovnom živote. Nikdy v tvojom živote nebol významnejší čas, než je ten prítomný. Tvojím jediným bezpečím je bdelá pripravenosť. Bdej a modli sa! To je ochrana pred pokušením a pádom do osídiel sveta! Ako horlivo si mala pracovať počas minulých rokov, keď tvoj vplyv rástol! Drahá sestra, ľudská chvála a lichotenie, vo svete také bežné, ťa silne ovplyvnili a ani si si to neuvedomovala. Svoje hrivny si nezúročovala – nedala si ich, podľa Písma, „peňazomencom“. Od prirodzenosti si láskavá a štedrá. Tieto povahové rysy sa rozvinuli do určitého stupňa, no nie tak, ako to žiada Boh. Len vlastniť tieto ušľachtilé dary nestačí, Boh žiada, aby boli ustavične uplatňované, pretože nimi žehná tých, čo potrebujú pomoc, a šíri svoje dielo záchrany ľudí...1PS 178.5