Nebezpečenstvo lichotivých pochvál^{*Testimonies For The Church, zv. 3, s. 185.186.}

Videla som, že by sme mali byť veľmi opatrní aj vtedy, keď treba pomôcť dvíhať bremená, ktoré ľudí tlačia. Pri tom by sa nemali spoliehať na vlastnú múdrosť, ale jedine na Boha. Nie je bezpečné vychvaľovať niekoho alebo velebiť schopnosti niektorého Kristovho služobníka. V deň Hospodinov nebeská váha ukáže, že mnohí ľuďmi vychvaľovaní jednotlivci sa neosvedčili. Chcela by som varovať bratov a sestry, aby nikdy nelichotili ľuďom pre ich schopnosti, pretože im to kriví charakter. Vlastné ja sa ľahko vyvyšuje a ľudia potom strácajú rovnováhu.1PS 226.1

Znova zdôrazňujem bratom a sestrám: Ak chcete byť čistí od krvi všetkých ľudí, nikdy nelichoťte, nikdy nepreceňujte úsilie úbohých smrteľníkov, lebo to ich môže priviesť do záhuby. Nie je bezpečné ani slovami, ani činmi vyvyšovať niektorého brata či sestru, nech by ich prejavená pokora bola akákoľvek. Ak skutočne majú pokorného a poníženého ducha, čo si Boh tak vysoko cení, pomôžte im ho udržať. Toto, pravda, nedosiahnete odmietaním alebo nesprávnym ocenením ich skutočnej hodnoty. Len málo je však takých, čo pochvalu vedia zniesť bez úhony.1PS 226.2

Niektorí z kazateľov prítomnej pravdy majú radi, keď ich ľudia chvália. Pochvala ich podnecuje tak, ako pohár vína povzbudzuje pijana. Postavte týchto kazateľov do nejakého malého zhromaždenia, kde sa nepredpokladá nijaké zvláštne nadšenie a nijaký rozhodný odpor, a uvidíte, že stratia svoj záujem a horlivosť, a v diele budú takí mdlí, ako keď pijan nedostane svoju „dávku“. Kým sa títo ľudia nenaučia pracovať bez dráždidla pochvaly, nebudú skutočne užitočnými pracovníkmi.1PS 226.3