Príčina duchovnej slepoty

Bolo mi ukázané, že hlavná príčina, prečo sa dnes Boží ľud nachádza v stave duchovnej slepoty, spočíva v tom, že nechce prijať napomenutie. Mnohí pohrdli pokarhaním a napomenutím, ktoré dostali. Verný Svedok odsudzuje vlažnosť Božieho ľudu, ktorá pomáha satanovi, aby ho v tomto období očakávania ovládol. Na sebeckých, pyšných a hriech milujúcich ľudí vždy útočia pochybnosti. Satan ich vie vnuknúť aj s námietkami proti dôraznému svedectvu, ktoré posiela Boh, no mnohí si pokladajú za cnosť a znak svojej vzdelanosti neveriť, pochybovať a ľstivo uhýbať. Tí, čo chcú pochybovať, môžu. Boh nehodlá odstrániť každú príležitosť k nevere. On dáva dôkazy, ktoré treba dôkladne, pokorne a učenlivo skúmať, a každý by sa mal rozhodovať pod váhou zrejmých skutočností. Večný život má nekonečnú cenu a bude nás stáť všetko, čo máme. Bolo mi ukázané, že náležite nedoceňujeme večné hodnoty. Čokoľvek má aj tu na svete nejakú hodnotu, získava sa námahou a niekedy za cenu veľkých obetí. To všetko sa však vynakladá za pominuteľný poklad. Budeme azda menej ochotní vytrvalo zápasiť a namáhať sa a nevynaložíme veľké úsilie, ba aj najväčšie obete, aby sme získali poklad nekonečnej ceny a večný život? Povieme azda, že nebo žiada od nás príliš mnoho?1PS 232.4

Viera a láska sú vzácne poklady, ktorými Boží ľud príliš neoplýva. Bolo mi ukázané, že nevera vo svedecké napomenutia, povzbudenia a pokarhania uháša svetlo Božiemu ľudu. Nevera mu tak oslepuje oči, že si svoj duchovný stav vôbec neuvedomuje. Verný Svedok o tejto slepote hovorí: „Nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý.“ Zjavenie Jána 3,17.1PS 233.1

Viery v Kristov skorý príchod ubúda. Mnohí nielen srdcom, ale i slovami a najzreteľnejšie skutkami vyjadrujú: „Môj Pán ešte nepríde!“ V tomto čakateľskom období nerozvážnosť ochromuje zmysly Božieho ľudu, takže nerozpoznáva znamenia doby. Strašná, stále sa rozmáhajúca neprávosť volá po väčšom úsilí a po živom svedectve, ak sa má zabrániť prenikaniu hriechu do cirkvi. Viera nebezpečne slabla a len každodenným úsilím môže zosilnieť.1PS 233.2

V začiatkoch šírenia tretieho anjelského posolstva museli tí, čo sa rozhodli pracovať v Božom diele, niečo aj riskovať a prinášať obete. Dielo šírili v chudobe a vedeli preň znášať aj pohanenie a veľké sebazaprenie. Narážali na prudký odpor, ktorý ich v úzkostiach pudil k Bohu, a to im zachovalo živú vieru. Náš terajší poriadok systematickej podpory diela* starostlivo pamätá na našich kazateľov, a ich viera nie je tu nijako podrobovaná skúške týkajúcej sa životných potrieb. Tí, čo sa teraz rozhodujú zvestovať pravdu, nemusia sa na to odvažovať v neistote. Nemusia nič riskovať, ani prinášať zvláštne obete. Systém pravdy dostávajú do rúk hotový v literatúre, ktorá pravde otvára dvere.1PS 233.3

* – Poznámka red.: Prvá úprava o systematických príspevkoch, či už týždenných, alebo percentuálne určených podľa príjmu každého člena, bola známa pod názvom „poriadok systematickej podpory“. Tento spôsob bol predchodcom dnes všetkým adventistom s. d. dobre známeho desiatkového systému.1PS 233.4

Poniektorí mladí ľudia sa púšťajú do práce bez toho, aby si skutočne uvedomili vznešenú povahu diela. Nemusia sa zvlášť zapierať, prekonávať ťažkosti alebo odpor. To všetko si však vyžaduje neochvejnú vieru, skutočné sebazaprenie a obetavosť. Niektorých ovláda pýcha tak, že necítia nijakú zodpovednosť za zverené dielo. Verný Svedok týmto kazateľom hovorí: „Rozhorli sa teda a kajaj sa.“ Poniektorí sú pýchou natoľko povznesení, že sú skutočnou prekážkou a kliatbou Božiemu dielu. Ich úsilie nie je požehnaním. Títo ľudia sa musia najprv dôkladne obrátiť k Bohu a dať sa posvätiť pravdou, ktorú zvestujú iným.1PS 234.1