Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Testamenty*Testimonies For The Church, zv. 4, s. 476-485.

    „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ Matúš 6,19.20. Sebectvo je hriech, ktorý ničí dušu. Patrí k nemu lakomstvo, ktoré je modloslužbou. Všetko náleží Bohu. Všetok úspech, z ktorého sa tešíme, je dôsledkom Božieho požehnania. Boh je veľký a štedrý darca. Ak od nás žiada určitú časť z toho, čo nám dal, nechce z našich darov zbohatnúť, pretože od nás nič nepotrebuje. Dáva nám tým len príležitosť na sebazapieranie, lásku a súcit s blížnymi, a to nás má zušľachťovať.1PS 389.1

    Boh si v každej dobe, od Adama až dodnes, robí nárok na to, čo človek pokladá za svoje vlastníctvo. Hovorí: Ja som ten pravý vlastník vesmíru, a preto mi posväť prvotinu svojich úrod, dones mi daň vernosti, odovzdaj mi, čo je moje, a tak uznaj moju zvrchovanosť. Vtedy budeš mať dostatok, budeš sa tešiť z mojich darov, lebo ja sám ťa požehnám. „Cti Hospodina darmi svojho imania a prvotinami z každého svojho výnosu.“ Príslovia 3,9.1PS 389.2

    Božie požiadavky sú na prvom mieste. Neplníme jeho vôľu, ak mu obetujeme len to, čo nám z príjmu zostane, keď sme sa už postarali o všetky svoje zdanlivé potreby. Prv než vydáme nejakú časť svojho zárobku, mali by sme mu oddeliť to, čo mu patrí. V starozmluvnej dobe ustavične horela na oltári obeť vďačnosti, čím sa prejavovala stála podlžnosť človeka voči Bohu. Aj prospech nášho obyčajného podnikania je prejavom Božieho požehnania. Časť svojho príjmu máme venovať chudobným a väčšia časť sa má použiť na Božie dielo. Ak Bohu odovzdáme, čo žiada, zostatok bude posvätený a požehnaný na naše potreby. Keď však človek okráda Boha a ponecháva si, čo Boh požaduje, na všetkom spočinie Božie zlorečenstvo.1PS 389.3

    Podľa Božieho plánu majú byť ľudia sprostredkovateľmi prostriedkov na podporu Pánovho diela, ktoré sa má na svete šíriť z jeho vôle. Boh dal ľuďom určité vlastníctvo, aby ho rozumne používali. Nemali by sebecky hromadiť, ani utrácať v prepychu a sebeckom pôžitkárstve, v odievaní alebo výzdobe svojich príbytkov. Pán zveril ľuďom prostriedky, ktorými majú podporiť snahy jeho služobníkov, kazateľov a misionárov a vydržiavať ústavy, ktoré dal zriadiť.1PS 389.4

    Tí, čo sa tešia zo vzácneho svetla pravdy, mali by cítiť úprimnú túžbu rozšíriť ho všade. Máme niekoľko verných, ktorí sa nikdy nezľaknú povinností a neutekajú pred zodpovednosťou. Ich srdcia a peňaženky sú vždy otvorené na každú výzvu obetovať prostriedky na podporu Božieho diela. Poniektorí ochotne prekročia mieru svojej povinnosti, akoby z obavy, aby nezmeškali príležitosť odložiť si poklad v nebi.1PS 390.1

    Iní zas robia čo možno najmenej. Hromadia majetok, alebo nešetrne rozhadzujú prostriedky na sebecké záujmy, no len zdráhavo dávajú malú časť na podporu Božieho diela. Ak Bohu niečo sľúbia, čoskoro to oľutujú a chcú sa vyhnúť splniť to, čo sľúbili. Ak sa to nedá, svoje sľuby plnia aspoň veľmi pomaly. Desiatky umenšujú, ako len môžu v obave, že to, čo Bohu vrátia, je stratené. Naše rozličné ústavy sa môžu zadlžovať pre nedostatok prostriedkov, títo sa však správajú, akoby im to bolo úplne jedno, či ústavy prospievajú, alebo nie. A pritom ide o Božie prostriedky, pomocou ktorých má byť osvietený svet.1PS 390.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents