Súcitnosť a družnosť

Ako ľud strácame mnoho pre nedostatok súcitu a vzájomnej družnosti. Kto hovorí, že nemusí od nikoho závisieť a uzaviera sa do seba, nevypĺňa miesto, ktoré mu určil Boh. Sme Božie deti. Ak máme byť šťastní, potom jeden bude závislý od druhého. Máme určité povinnosti voči Bohu i ľuďom. V tomto živote musíme všetci vyplniť svoje miesto. Je potrebná výchova v oblasti spoločenských vzťahov, aby uviedla našu prirodzenosť do súcitného pomeru k našim bratom a priniesla nám radosť v úsilí byť požehnaním pre iných. Šťastie nebies bude spočívať v čistom spoločenstve svätých bytostí, v harmonickom spolunažívaní so svätými anjelmi a s vykúpenými, ktorí obmyli svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránka. Nemôžeme byť šťastní, kým sme zahľadení do vlastných, sebeckých záujmov. Na tomto svete by sme mali žiť preto, aby sme získavali ľudí pre Spasiteľa. Ak škodíme iným, poškodzujeme aj seba. Ak obšťastňujeme iných, aj sami budeme mať radosť, pretože vplyv každého dobrého skutku necháva ozvenu v našom vlastnom srdci.1PS 320.4

Sme povinní navzájom si pomáhať. Nie vždy prichádzame do styku s družnými, milými a priateľskými kresťanmi. Mnohí nedostali správnu výchovu a ich povahy sú pokrivené. Sú tvrdí a drsní, takže sa zdá, akoby boli v každom ohľade znetvorení. Keď takýmto ľuďom pomáhame rozpoznať ich chyby a naprávať ich, musíme dbať, aby sme neboli netrpezliví a podráždení nad pokleskami svojich blížnych. Sú aj nepríjemní jednotlivci, ktorí vyznávajú Krista, ale ušľachtilosť kresťanskej milosti ich pretvorí, ak sa budú snažiť o získanie jemnosti a šľachetnosti toho, ktorého nasledujú, a ak nezabudnú, že „nikto z nás nežije sebe“. Smieme byť Kristovými spolupracovníkmi. Aké to vznešené postavenie!1PS 321.1

Kde možno nájsť tých sebaobetavých misionárov vo veľkých mestách? Hospodin potrebuje pracovníkov na svoju vinicu. Mali by sme sa báť olupovať ho o čas, ktorý od nás požaduje, a nemali by sme ho tráviť v leňošení, v zbytočných starostiach o módu a v márnení drahocenných hodín, ktoré nám dal na modlitbu a rozhovor s Bibliou, ako aj na prácu pre blaho našich blížnych, čím by sme pripravili nielen seba, ale aj ich pre veľké dielo, ktoré nám je zverené.1PS 321.2

Matky vynakladajú zbytočnú námahu na skrášlenie zovňajšku svojho i svojich detí. Mali by sme sa obliekať jednoducho a dbať o čistotu šiat svojich detí bez zbytočných ozdôb, výšiviek či iných módnych výstredností. Musíme dbať o to, aby sme v nich nepestovali márnivú záľubu v odievaní, čo by im v živote mohlo len uškodiť. Radšej by sme sa mali usilovať o to, aby sme v nich vypestovali cnosti. Nikto z nás sa nemôže zbaviť svojich zodpovedností a v žiadnom prípade neobstojíme pred Božím trónom bez viny, kým nevykonáme dielo, ktoré nám Pán zveril.1PS 321.3

Boh potrebuje poslov, verných mužov a ženy, ktorí sa nebudú vyhýbať zodpovednosti. Rozvážnym úsilím možno dosiahnuť dobré výsledky. Treba vykonať skutočné dielo. Pravdu by mali medzi ľuďmi starostlivo šíriť tí, čo vedia spojiť múdrosť s pokorou. Nemali by sme stáť ďaleko od svojich blížnych, ale priblížiť sa k nim, pretože Boh si týchto ľudí váži rovnako ako nás. Môžeme prinášať svetlo do ich domácnosti, vľúdnym a pokorným duchom ich prosiť, aby sa priblížili k tomu ponúkanému, vznešenému daru milosti, môžeme sa s nimi vo vhodnej chvíli modliť a ukázať im, že existujú vznešenejšie ciele, ktoré môžu dosiahnuť, a potom im pozvoľna hovoriť o svätých pravdách pre tieto posledné dni.1PS 321.4

Viac sa zhromažďujeme na cvičenie spevu než na modlitby. Aj spevácke zhromaždenia možno však usmerniť tak úctivo a radostne, že budú šíriť požehnaný vplyv. Býva tu však mnoho žartovania, prázdnych rečí a klebetenia, než aby sa tieto vhodné chvíle trávili užitočne na povznesenie myšlienok a zušľachtenie mravov.1PS 322.1