Cirkev Laodicejská^{*Testimonies For The Church, zv. 3, s. 252-258.}

Posolstvo laodicejskému cirkevnému zboru je hroznou obžalobou, ktorá sa vzťahuje na Boží ľud v prítomnosti.1PS 231.1

„Anjelovi cirkevného zboru laodicejského napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa z úst. Lebo hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.“ Zjavenie Jána 3,14-17.1PS 231.2

Pán nám tu ukazuje, že posolstvo, ktoré majú jeho povolaní služobníci varovne oznámiť Božiemu ľudu, nie je nijakým posolstvom o pokoji a bezpečnosti. Toto posolstvo nie je totiž len teória, ale každé jeho slovo má praktický význam. Podľa posolstva laodicejskému zboru Boží ľud je v stave hriešnej sebaistoty. Veriaci sú spokojní v nádeji, že sú na vysokom stupni duchovného poznania. „Hovoríš: som bohatý, zbohatol som, ničoho nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý.“1PS 231.3

Môže azda existovať väčší sebaklam ako predstava, že s nami je všetko v poriadku, napriek tomu, že všetci konáme prevrátene? Posolstvo verného Svedka zastihuje Boží ľud v takomto žalostnom sebaklame a cirkev si to ani neuvedomuje. Veriaci nevedia, že pred Bohom sú veľmi úbohí. Zatiaľ čo si myslia, že sú duchovne vysoko, posolstvo verného Svedka láme ich sebaistotu hrozným odhalením ich pravého stavu duchovnej slepoty, chudoby a nahoty. Také prenikavé a prísne svedectvo nemôže byť nijaký omyl, pretože ho oznamuje verný Svedok a jeho svedectvo musí byť správne.1PS 231.4

Nie je ľahké, aby tí, čo sú ubezpečení v predstave, že v duchovnom poznaní sú bohatí, prijali posolstvo, ktoré im oznamuje, že žijú v sebaklame a potrebujú vlastne všetko. Neposvätené srdce je „najľstivejšie zo všetkého a je neduživé na smrť“. Jeremiáš 17,9. Bolo mi ukázané, ako si mnohí navrávajú, že sú dobrými kresťanmi, no nemajú ani jediný lúč Ježišovho svetla. Nemajú nijakú živú skúsenosť v živote s Bohom. Potrebujú hlbokú a dôkladnú pokoru pred Bohom, prv než pocítia, že sa musia vážne a vytrvalo usilovať o to, aby zo vzácnych darov Ducha zbohatli.1PS 231.5

Boh vedie svoj ľud krok za krokom. Život kresťana je ustavičný zápas a pochod vpred. V tomto boji nieto prestávky. Len ustavičným, vytrvalým úsilím môžeme dosiahnuť víťazstvo nad satanskými pokušeniami. Ako ľud víťazíme jasnosťou a mocou pravdy. V našich stanoviskách nás plne podporujú mnohé jasné svedectvá Písma. Veľmi nám však chýba biblická pokora, trpezlivosť, viera, láska a sebazaprenie, bdelosť a obetavosť. Potrebujeme pestovať biblickú svätosť. Medzi Božím ľudom prevláda hriech. Jasné posolstvo napomenutia laodicejskému zboru sa neprijíma. Mnohí pochybujú a lipnú na obľúbených hriechoch, no pritom žijú vo veľkom sebaklame. Majú totiž dojem a hovoria, že nič nepotrebujú. Nazdávajú sa, že svedectvo Božieho Ducha sa ich netýka a nevzťahuje sa na nich. Práve títo ľudia najviac potrebujú Božiu milosť a duchovný zrak, aby si uvedomili svoje duchovné nedostatky. Chýbajú im takmer všetky nevyhnutné predpoklady na zdokonalenie kresťanskej povahy. Nemajú praktickú znalosť biblickej pravdy, ktorá vedie k pokore života a k podriadeniu vlastnej vôle vôli Kristovej. Neposlúchajú všetky Božie požiadavky.1PS 232.1

Nestačí len vyznávať, že veríme pravde. Všetci bojovníci Kristovho kríža sa zaviazali, že budú bojovať proti nepriateľovi ľudí, odsúdia zlo a budú podporovať spravodlivosť. Posolstvo verného Svedka však odhaľuje, že náš ľud žije vo veľkom sebaklame, a preto treba veriacich napomínať, aby premáhali duchovný spánok, zobudili sa a aktívne duchovne žili.1PS 232.2

V poslednom videní mi bolo ukázané, že ani toto rozhodné posolstvo verného Svedka nesplnilo Boží zámer. Ľud spí vo svojich hriechoch. Členovia neprestávajú tvrdiť, že sú bohatí a že nič nepotrebujú. Mnohí sa pýtajú: Načo sú všetky tie výstrahy? Prečo nás SVEDECTVÁ ustavične obviňujú z nevery a z ťažkých hriechov? Pravdu milujeme, darí sa nám. Tieto svedectvá, napomenutia a výstrahy nepotrebujeme. Nech sa však každý z tých, čo reptajú, pozrie do vlastného srdca a porovná svoj život s praktickým učením Písma. Nech sa každý pokorí pred Bohom, aby Božia milosť presvietila ich temnotu a aby im z očí spadli šupiny a mohli spoznať svoju skutočnú úbohosť a chatrnosť. Pocítia nutnosť kúpiť si zlato, čo je čistá viera a láska, biele rúcho nepoškvrneného charakteru, očisteného krvou drahého Vykupiteľa, i očnú masť, ktorou je Božia milosť, umožňujúca rozpoznávať duchovné veci a odhaľovať hriech. Tieto dary sú vzácnejšie než „ofírske zlato“.1PS 232.3