Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Z pokladu svedectiev I. - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Falošné dary ducha*Testimonies For The Church, zv. 1, s. 411-420, Dielo na východe)

    Určitá skupina zachovávateľov soboty (na východe USA) upadla do fanatizmu. Jej členovia sa len povrchne napili zo zdroja pravdy a len čiastočne sa oboznámili s posolstvom tretieho anjela. Nemožno pre nich nič vykonať. Kým sa nezrieknu svojich fanatických názorov, dovtedy sa nedá pre nich nič urobiť. U niektorých z nich sa prejavilo to, čo pohotovo nazvali duchovnými darmi, ktoré, ako hovoria, dal cirkvi sám Pán. Ide o určitú bezobsažnú zmäť zvukov, ktorú nazývajú neznámym jazykom, čomu nemôže porozumieť nielen človek, ale ani Pán a celé nebo. Takéto dary vytvárajú ľudia za pomoci satana. Fanatizmus, nepravé nadšenie, falošné prejavy jazyka a hlučná aktivita sa tu pokladajú za dary, ktorými Boh obdaril cirkev. Niektorí sa dali zviesť. Ovocie všetkého toho nie je dobré. „Po ovocí ich poznáte.“ Matúš 7,16. Fanatizmus a vzruch sa tu pokladajú za zvláštne dôkazy viery.1PS 114.1

    Niektorí nie sú spokojní so zhromaždením, kým sa dobre nezabavia. Usilujú sa o to a skutočne sa aj dostanú do vzrušenej nálady. Vplyv takýchto zhromaždení však nie je blahodarný. Len čo povznesená nálada pominie, upadajú nižšie, než boli pred začiatkom zhromaždenia, lebo ich šťastie nepochádza z pravého zdroja. Najužitočnejšie zhromaždenia pre duchovný pokrok sú tie, ktoré sa vyznačujú vážnosťou a pravdivým skúmaním srdca, kde sa každý snaží poznať sám seba a čo najopravdivejšie, v hlbokej pokore sa chce učiť od Krista...1PS 114.2

    Mnoho nespokojných duchov nechce uznať poriadok a prijať napomenutie. Myslia si, že by ich svojvôľa bola obmedzovaná, keby sa mali vzdať svojho úsudku a podriadiť ho skúsenejším. Božie dielo nepokročí, kým členovia nebudú ochotní podriadiť sa a zo svojich zhromaždení nevylúčia bezohľadný a svojvoľný fanatizmus. Rôzne nápady a pocity nie sú nijakým dôkazom Pánovho vedenia. Aj satan nepozorovane podnecuje rôzne pocity a predstavy. Nie sú to teda bezpečné znamenia.1PS 114.3

    Všetci by sme sa mali dôkladne oboznámiť s dôkazmi našej viery a čo najdôkladnejšie by sme mali hľadať spôsob, ako vyznávať a prinášať ovocie na Božiu slávu. Nikto by nemal konať tak, aby sa neveriacim sprotivil. Vo svojich rozhovoroch by sme mali byť jednoduchí, mierni, ušľachtilí a svojím životom bezúhonní. Malichernosť, ľahkovážnosť a bezohľadnosť treba karhať. Nie je nijakým dôkazom, že Božia milosť pôsobí v srdci toho, kto v zhromaždení hovorí alebo sa preosvietene modlí, a potom, mimo zhromaždenia, hovorí a koná pohoršujúco a ľahostajne. Títo ľudia sú úbohými predstaviteľmi našej viery a potupou Božieho diela.1PS 114.4

    V (...) panuje medzi zachovávateľmi soboty neobvyklý názorový zmätok. Niektorí veriaci sa odchýlili od zásad cirkvi a dokým budú obhajovať doterajšie stanovisko, dovtedy neprestanú byť terčom satanových pokušení, stanú sa obeťou fanatizmu a ducha bludu. Poniektorí majú fantastické názory, ktoré im natoľko zaslepujú oči, že nevidia životne dôležité pravdy. Fanatizmus ich privádza k tomu, že svoje čudácke závery kladú na rovnakú úroveň so životodarnou pravdou. Celý ich zjav a duch dávajú pravde o sobote, ktorú vyznávajú, veľmi pochybný náter pred citlivými neveriacimi. Pre pokrok a úspech tretieho anjelského posolstva by bolo oveľa lepšie, keby sa takí ľudia pravdy zriekli...1PS 115.1

    Služobníci Slova by mali starostlivo plniť svoje povinnosti a pravdu zvestovať čisto a jednoducho. Stádu by mali podávať čistý, dôkladne pripravený pokrm.1PS 115.2

    Existujú bludičky, ľudia, ktorí sa pokladajú za Božích služobníkov. Z miesta na miesto hlásajú sobotu, ale k pravde primiešali blud a ľuďom prinášajú zmes svojich protichodných názorov. Týchto samozvaných kazateľov poslal satan, aby znepokojovali rozvážnych a vnímavých neveriacich. Mnohí z týchto kazateľov majú veľa čo povedať o daroch a často sú nimi mimoriadne ovládnutí. Oddávajú sa prudkému vzrušeniu a vydávajú zo seba nezrozumiteľné zvuky, ktoré nazývajú darom jazyka. Istá trieda ľudí akoby bola týmito neobvyklými prejavmi okúzlená. Túto skupinu vyznávačov ovláda zvláštny duch. Oni by každého, kto sa ich odvážil napomenúť, umlčali a ubili. Boží duch nie je v tomto diele a takýmto služobníkom nepomáha. Majú iného ducha. Títo hlásatelia majú úspech len pri určitej skupine ľudí. Toto však veľmi sťažuje prácu tým služobníkom, ktorých Boh posiela a ktorí sú pripravení zvestovať ľuďom pravdu o sobote a hovoriť o daroch v náležitom osvetlení, a ktorých vplyv a príklad hodno uznať i nasledovať.1PS 115.3

    Pravda sa má zvestovať tak, že upúta rozumnú myseľ. Ako ľud nie sme vždy a všade pochopení. Ľudia na nás hľadia ako na zaostalých, úbohých, slabomyseľných a menejcenných. Ako je teda dôležité, aby každý, kto učí a verí pravde, bol tak zasiahnutý jej posväcujúcim vplyvom, aby jeho dôsledný, zušľachtený život dosvedčoval, že o tomto ľude mali mylné predstavy. Ako je dôležité, aby sa dielo zbavilo všetkého falošného a fanatického nadšenia a aby pravda mohla stáť na vlastnom základe, aby sa zjavila vo svojej prirodzenej čistote a vznešenosti.1PS 115.4

    Videla som, že je veľmi dôležité, aby sa kazatelia pravdy správali dôstojne, vyhýbali sa zvláštnostiam a výstrednostiam a aby pravdu zvestovali v jej čistote a jasnosti. Bola som upozornená na slová Písma: „Musí sa pridŕžať pravého slova podľa učenia, aby bol schopný aj napomínať podľa zdravého učenia a podvracať tých, ktorí odporujú.“ Títovi 1,9. V 16. verši hovorí Pavel o skupine tých, čo vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho zapierajú „a ničoho dobrého nie sú schopní“. Svojho spolupracovníka Títa napomína: „Ty však hovor, ako sa patrí na zdravé učenie: Starší mužovia nech sú trpezliví, čestní, mierni, zdraví vo viere, láske a trpezlivosti... Podobne napomínaj aj mladších mužov, aby boli vo všetkom mierni. Dávaj im seba za vzor dobrých skutkov; v učení dokazuj neporušenosť a dôstojnosť, poskytuj im zdravé, bezúhonné slovo, aby sa protivník zahanbil, nemajúc čo zlého povedať o nás.“ Títovi 2,1-8. Toto napomenutie patrí všetkým, ktorých Boh povolal kázať Slovo, aby bolo na úžitok aj jeho ľudu, ktorý Slovo počúva.1PS 116.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents