6. júna 1863 mi boli ukázané určité nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú mládež. Satan ovláda myseľ mladých ľudí a ich neskúsené nohy odvádza od pravdy. Mládež nevie o jeho zvodoch, a preto by rodičia v týchto nebezpečných časoch mali bdieť, vytrvalo a usilovne sa snažiť, aby znemožnili už prvý prístup nepriateľa. Mali by poúčať svoje deti, či už z domu vychádzajú alebo doň vchádzajú, či vstávajú alebo líhajú, a dávať im podľa rady Písma „príkaz na príkaz... pravidlo na pravidlo, tu trochu a tam trochu“. Izaiáš 28,10.1PS 100.1

Výchovné dielo matky sa začína už v najútlejšom veku dieťaťa. Mala by usmerňovať vôľu a povahu svojho dieťaťa, podriaďovať si ho a vštepovať mu poslušnosť. Ako dieťa rastie, výchova nesmie ochabovať. Každá matka by si mala nájsť čas na rozumný rozhovor so svojimi deťmi, na nápravu chýb a trpezlivé uvádzanie na správnu cestu. Kresťanskí rodičia by si mali uvedomiť, že pomocou ich výchovy a prípravy sa ich ratolesti majú stať Božími deťmi. Celý náboženský život detí spočíva na naučeniach a formovaní charakteru v detstve. Ak vôľa nie je ovládnutá a podriadená vôli rodičov v detskom veku, bude ťažké naučiť ich to neskôr. Usmerniť nepoddajnú vôľu a podriadiť ju Božím požiadavkám býva ťažké. Rodičia, ktorí túto dôležitú úlohu zanedbávajú, dopúšťajú sa veľkej chyby a hrešia proti svojim úbohým deťom i proti Bohu.1PS 100.2

Deti prísne držané na uzde prejavia občas nespokojnosť. Budú netrpezlivé pri obmedzovaní ich vôle ísť vlastnou cestou, podľa vlastného priania. Najmä deti od desiateho do osemnásteho roku si často myslia, že im neuškodí zúčastniť sa na nejakých výletoch alebo iných spoločenských podujatiach mladých priateľov. Ich skúsenejší rodičia môžu však v tom oprávnene vidieť určité nebezpečenstvo. Poznajú totiž povahové črty svojich detí, vedia, ako to pôsobí na ich myseľ, a preto v záujme ich spásy sa snažia odradiť ich od podobných zábav.1PS 100.3

Aké bremeno spadne zo srdca verných a starostlivých rodičov, keď sa ich deti samy rozhodujú zriekať sa svetských radostí a stať sa Kristovými učeníkmi! No ani vtedy úsilie rodičov nesmie poľaviť. Deťom by sa nemalo dovoliť konať svojvoľne a nechať ich, aby sa vo všetkom spoliehali len na svoj úsudok. Veď ešte len začali vážny boj proti hriechu, pýche, žiadostiam, závisti, žiarlivosti, nenávisti a všetkým zlým vlastnostiam prirodzeného srdca. Rodičia musia bdieť nad svojimi deťmi a radiť im, často rozhodovať za ne a objasňovať im, že ak nebudú ochotne a s radosťou poslúchať svojich rodičov, nebudú vedieť ochotne poslúchať ani Boha; potom nie je možné, aby boli kresťanmi.1PS 100.4

Rodičia by mali svoje deti povzbudzovať, aby im dôverovali. Mali by deťom pomôcť znášať ich zármutok, každodenné ťažkosti a skúšky. Tým sa rodičia naučia mať súcit so svojimi deťmi, modliť sa s nimi a prosiť, aby ich Pán chránil a viedol. Mali by ich uvádzať k jedinému neomylnému Priateľovi, Radcovi, ktorý má súcit s ich slabosťami a ktorý bol pokúšaný vo všetkom ako my, ale zostal bez hriechu.1PS 101.1

Satan pokúša deti, aby sa uzatvárali pred vplyvom svojich rodičov a aby si za svojich dôverných priateľov vybrali mladých, neskúsených kamarátov. Tí im však nielen nemôžu pomôcť, ale dajú im veľmi pochybné rady. Chlapci a dievčatá sa schádzajú, aby si spolu pohovorili, zasmiali sa a zažartovali, pričom svojimi pochybnými a nerozvážnymi slovami vyháňajú Krista zo svojho srdca a Božích anjelov zo svojej blízkosti. Neužitočné rozhovory o správaní iných, poznámky o tom-ktorom mládencovi alebo dievčati potláča zbožné myšlienky a city, vyháňa posvätné túžby zo sŕdc, ktoré pozvoľna chladnú a strácajú vrúcnu lásku k Bohu a k jeho pravde.1PS 101.2

Mnohé zlo by sa detí nedotklo, keby sa viac priblížili k svojim rodičom. Tí by mali povzbudzovať deti k otvorenosti a úprimnosti, aby so svojimi starosťami prichádzali k nim. Ak sa nevedia rozhodnúť a vybrať si správne riešenie, mali by celú záležitosť, ako sa im javí, predložiť rodičom a žiadať ich o radu. Veď kto by im mohol úprimnejšie poradiť a lepšie poukázať na nebezpečenstvá než zbožní rodičia? Kto môže lepšie pochopiť povahové zvláštnosti detí ako vlastní rodičia? Najlepšie im môže pomôcť matka, ktorá od počiatku bdela nad duchovným vývojom svojich detí, a teda pozná ich vrodené vlohy. Kto vie tak dobre ako otcom podoprená matka, ktoré povahové črty obmedzovať a uzdiť?1PS 101.3

Kresťanské deti dajú prednosť láske a priateľskosti svojich zbožných rodičov pred všetkými pozemskými hodnotami. Otázka, ako potešiť rodičov, by mala byť prvoradou starosťou detí. V tomto odbojnom veku majú deti, ktoré dostali správnu výchovu a disciplínu, len slabú predstavu o povinnostiach voči svojim rodičom. Často sa stáva, že čím viac rodičia pre nich konajú, tým sú nevďačnejšie a tým menej si ich ctia. Deti, ktoré rodičia rozmaznávali a obsluhovali, to budú vyžadovať vždy, a ak sa im nevyhovie, sú sklamané a znechutené. Tieto sklony sa budú prejavovať po celý ich život. Budú bezradní, odkázaní na pomoc iných ľudí, od ktorých budú očakávať podporu a povoľnosť. Ak im niekto protirečí, potom si aj ako dospelí myslia, že sa im krivdí. Takto nazerajú na svet a pre svoju neschopnosť nevedia uniesť ťarchu vlastného života. Často repcú a hnevajú sa, pretože všetko nejde podľa ich vôle.1PS 101.4

Porozumenie u rodičov

Rozmaznané deti